Poznámka autora

Ako som vám sľúbila, pridávam vám novú kapitolu. Nebudem to nijako obzvlášť...hm, predstavovať, určite ste už zvedaví na pokračovanie ;) Na záver poviem len toľko, že nová kapitola bude možno oveľa, oveľa skôr, ako čakáte ;) :D

P.S. Ďakujem za reviews a Katka, som rada, že som ti mohla zlepšiť deň ;)

Draco

Bol Nový Rok a ja som trčal doma na gauči s Blaisom a Lunou. Tí dvaja to zobrali nejako vážne. Blaise ma chodil každý deň kontrolovať, aby sa presvedčil či som sa nezabil alebo znova neopil. Vyhodil každú fľašu, ktoré našiel, aj keď už väčšina z nich bola prázdna. Držal som sa predsavzatia, ale nedá sa povedať, že by som sa cítil o niečo lepšie. Stále som nechodil do práce, dni mi pripadali všedné a dlhé. V noci som takmer nespal, pretože ma trápili nočné mory o Voldemortovi, smrťožrútoch a tete Bellatrix. Každý jeden končil Hermioninou smrťou, ktorej som nedokázal zabrániť.

Blaise nalial šampanské do svojho a Luninho pohára. Nadvihol som obočie, haló, nezabudol si na niekoho?

„Ehm," netrpezlivo som si odkašľal a zdvihol svoj prázdny pohár.

„Och, jasné, prepáč, kamoš," ospravedlnil sa Blaise. „Mám pre teba niečo špeciálne." Vstal z gauča a podišiel k taške, ktorú so sebou priniesol. Vytiahol odtiaľ fľašu detského šampanského s potlačou nejakej vysmiatej myši.

„Pevne dúfam, že si len robíš srandu," povedal som. „Prosím, povedz, že je to fľaša whisky, ktorej si len prelepil etiketu." Blaise sa zazubil. Ten odporný hajzel!

Odišli krátko po jednej. Luna sa celý večer tvárila nezúčastnene, no keď odchádzali, nečakane ma objala a povedala mi nech vytrvám. Vraj sa priania vyplnia tým, ktorí si počkajú. A tiež mi povedala, aby som sa nevzdával bez boja. Ľahol som si do postele a rozmýšľal nad tými poslednými slovami. Uvedomil som si, že som sa Hermiony vzdal až príliš ľahko. Prišiel som k nej domov, stál pred dverami a prosil ju, nič iné. Dokonca aj mne to prišlo úbohé. Mal som za ňou chodiť každý deň, kričať na ňu pravdu tak dlho až by mi uverila. Alebo aspoň otvorila dvere. Nakoniec som zaspal s myšlienkou, že Luna Lovegoodová toho možno chápe viac, ako dáva najavo.

V sne som sa ocitol na Manore, znova som mal sedemnásť a nadovšetko som sa bál, čo mne a mojej rodine Voldemort urobí. Chrbtom som sa opieral o stenu pri dverách vedúcich do salóna a rukami som si zakrývali uši. Nepomáhalo to, aj tak som počul prosby a ten krik plný bolesti. Urob niečo, hovoril som si. Nestoj tu ako kôl v plote a urob niečo. No príliš som sa bál.

Zviezol som sa na kolená a silnejšie si pritlačil dlane na uši. Ale jej krik akoby našiel aj tú najmenšiu škáročku a zabodával sa do mňa ako dobre nabrúsená dýka. No tak, sprav niečo, Draco. Odrazu to utíchlo. Tá zmena bola taká náhla, taká nečakaná, až som prestal aj dýchať. Opatrne som spustil ruky.

„Na, uprac tú špinu," pohŕdavo rozkázala Bellatrix.

S hruďou nepríjemne zovretou som pomaly nakukol dnu. Tetu som videl stáť pri okne a čistiť dýku, ktorá bola celá od krvi. Hermiona ležala úplne vzadu v kaluži krvi. Nehýbala sa, nedýchala...

„NIEEEEEE!"

Môj výkrik, ktorý sa rozľahol v celej spálni, ma ihneď prebral. Triasol som sa a pred očami som mal stále ten výjav- mŕtva Hermiona v kaluži krvi. A ja som znova nič neurobil. V mojich snoch zomiera kvôli mojej zbabelosti, v skutočnosti som ju kvôli svojej zbabelosti stratil. Do čerta aj s mojou slizolinskou povahou! Ja už nechcem byť zbabelec, nechcem utekať pred problémami... Keby som sa im aspoň raz postavil čelom, aspoň raz by som chcel byť- a teraz sa radšej podržte- chrabromilčanom. Tí sa neboja ničoho. Na zmenu predsa nie je nikdy neskoro.

Hermiona

Do rána som už ani oka nezažmúrila. Fakt, že opitý Ronald Weasley spí na mojom gauči mi nedovolil zaspať. Ani náhodou. Z postele som vyliezla okolo šiestej, prezliekla sa a potichu vyšla von. Ron spal v rovnakej polohe, ako som ho tam zanechala. Odišla som do kuchyne a pripravila si kávu. Bolo mi jedno či ho to zobudí alebo nie, bol to predsa môj byt.

Trvalo asi desať minút kým sa prebral. Stála som vo dverách do obývačky, opierala sa o ich rám a usrkávala z kávy. Ron sa so zastonaním posadil a pretrel si tvár rukami. Zdvihol hlavu a poobzeral sa. Zrejme spoznal, že je to môj byt, pretože sa hneď otočil mojím smerom.

„Hermiona," oslovil ma. Zvrtla som sa a odniesla šálku do kuchyne, mala som totiž náhlu potrebu hodiť mu ju do hlavy. Veď on si vypije všetky tie veci, čo o mne povedal.

„Neviem, čo odo mňa chceš, ale radšej vypadni skôr ako ťa prekľajem, Ronald!" povedala som mu, keď som sa vrátila. „Povedala som ti, že my dvaja sme skončili, a potom, čo si povedal v Brlohu už dupľovane."

Ron vyskočil z gauča, no vzhľadom na jeho opicu to nebol veľmi dobrý nápad. Zatackal sa a skoro sa zvalil na malý stolík, ktorý stal pred gaučom.

„Práve preto som tu," hájil sa. „Ch- chcem sa ti ospravedlniť, to, čo som povedal... Nič z toho som nemyslel vážne, proste ma len vytočilo, že si k nám domov dovliekla toho prekliateho fretčiaka!"

„Ale to ti ešte nedáva právo urážať ma!" zvolala som. „Vieš, dosť si mi tým ublížil."

„Ja to viem, jasné?! Nemáš ani poňatia ako mizerne som sa potom cítil! Ihneď som chcel utekať späť a ospravedlniť sa, no hrdosť mi to nedovolila. Chcel som, aby si si sama uvedomila, že mám pravdu," vyhlásil. „A pozri, nemýlil som sa."

Pripadala som si akoby mi vyťal facku. Takže preto ma poctil svojou návštevou? Aby sa predo mnou mohol vytiahnuť, že nakoniec mal pravdu a Draco ma zradil? To v ňom nezostala ani len štipka slušnosti?

„Si jeden odporný hajzel, Ron Weasley, vieš to?!" skríkla som. „Teraz chceš odo mňa počuť čo? Áno, mal si pravdu, nakoniec mi ublížil a zlomil srdce?! Si už teraz spokojný?!"

Naštval ma, tak hrozne ma štval! Nemohol proste zostať tam kde bol a dať mi pokoj, tak ako som ho už nespočetnekrát predtým žiadala?

„Ak si sem prišiel len preto, aby si si mohol nafúknuť to svoje sprosté ego, tak radšej hneď teraz vypadni a už sa nevracaj!" kričala som naňho. „Strč sa aj s tou tvojou pravdou niekam-" V krku mi nevrela hrča, takže som už nevládala pokračovať. Horela som od hnevu a zároveň mi bolo do plaču. Bili sa vo mne toľké protichodné pocity, až som mala pocit, že vybuchnem.

Ron na mňa zostal ticho civieť. Neviem či to bolo preto, že nejako vytušil moje citové rozpoloženie alebo preto, že zvažoval svoj odchod. Osobne dúfam, že to druhé.

„Ty si ho úprimne milovala, však?" opýtal sa potichu. Objala som sa rukami a uhla od neho pohľadom. Nemala som silu odpovedať, ak by som to priznala, nahlas, všetky tie spomienky a bolesť by sa vrátili a zrazili ma späť na kolená. Už tri dni sa držím, nemienim to teraz pohnojiť.

„Vieš, celý ten čas som si naivne myslel, že ma stále miluješ, že na mňa počkáš a že budeme znova spolu tak ako predtým," prehovoril. „Nerátal som s tým, že sa mi do cesty pripletie ten prekliaty Malfoy a zamiluješ sa doňho. Tak to byť nemalo, bola si moja, preto ma to tak naštvalo vidieť vás spolu. Akosi som odmietal pochopiť, že je koniec."

Zahľadela som sa naňho so smutným úsmevom.

„Ja som čakala, aj keď som si to sama nechcela priznať. Ak by si povedal čo i len jednoduché prepáč, vrátila by som sa k tebe," priznala som. „Vlastne, aj to, že som sa vydala za Draca bolo kvôli tebe." Šokovane vyvalil oči. Je koniec, čo už na tom záleží, keď mu poviem pravdu?!

„Keď som bola s Ginny a Harrym vo Vegas videla som ťa tam s nejakou ženskou. Opila som sa, stretla som Draca, ktorý bol tiež pekne napitý, a v alkoholovom opare sme sa vzali."

Rozhostilo sa ticho zatiaľ čo na mňa Ron vyjavene zízal. Neprekvapuje ma to, s Dracom sme hrali zamilovaný pár dobre, dokým sa to nestalo skutočnosťou.

„Niekde uprostred tej frašky som sa doňho zamilovala, čo mi dovtedy prišlo nemožné. A úprimne, milovala som ho ešte viac ako teba," povedala som. „Môže byť koniec, môžem ti odpustiť aj tvoje správanie, ale nečakaj odo mňa nič viac, Ron. My dvaja už spolu nikdy nebudeme, už to nie je možné."

Nahlas si vzdychol. „No, môžem si za to sám."

„To teda hej," prisvedčila som. Bolo to kruté, ale bola to pravda.

„Hermiona, naozaj ma mrzí, čo som vtedy povedal v Brlohu, samozrejme, že si nemyslím, že si štetka. Si tá najlepšia osoba aj čarodejnica, akú poznám. Veď, kto iný by na mňa dokázal bez prútika poslať všetok mamin riad?!" nadhodil a ja som sa usmiala. „Prepáč aj za tie články v Prorokovi, netuším, čo som si myslel."

„Odpúšťam ti," vyhlásila som, sama trochu prekvapená svojou rozhodnosťou. „Chcem späť svojho najlepšieho priateľa."

Bola to pravda, chcela som ho späť, pretože som ho stále mala rada. Vďaka Dracovi som ho prestala milovať, ale všetky tie roky priateľstva na Rokforte...tie sa nedajú len tak vymazať. A ja som to ani nechcela. Teraz, keď si prechádzam týmto zložitým obdobím a srdcebôľom, potrebujem všetkých svojich priateľov, aby pri mne stáli.

Ron sa usmial. „To dokážem splniť, aj keď možno chvíľu potrvá kým strávim celú tú vec...s tebou a Malfoyom."

Ron u mňa dlho nepobudol. Po uzavretí mieru som ho ponúkla, aby zostal na kávu, ale odmietol so slovami, že by mal ísť späť domov. Teraz býval u Nevilla a nechcel, aby si oňho robil starosti.

„Ak by si mi ale mohla požičať nejaké náhradné tričko..." požiadal ma. „Včera som sa v uličke za Deravým Kotlíkom zaplietol s partiou nejakých chlapíkov, ktorí nemajú v láske ryšavcov."

„Pre Merlina!" zhíkla som. „A si v poriadku?"

Ron sa pohŕdavo zasmial. „Prosím ťa, som predsa auror."

Odišla som do spálne prekutrať šatník či tam preňho nenájdem nejaké vhodné tričko. Na dne som našla jeden starý, zelený sveter od pani Weasleyovej s veľkým R vyšitým napredu. Pôvodne mal byť Ronov, ale keďže už mal tých svetrov po krk, vzala som si ho. Teraz mu však bude musieť stačiť. Vrátila som sa do obývačky a podala mu ho. Zatváril sa akoby práve prehltol za lyžičku kyslej šťavy.

„Hej, je to buď toto alebo moje tričko s potlačou kravy, ktorej vzadu trčí chvost, takže..." povedala som mu. Vzdychol si a vzal si sveter.

Zdvorilo som sa odpratala do kuchyne, aby sa mohol prezliecť. Samozrejme, dala by som galeón keby som videla niečo, čo ešte predtým nie, ale nemalo zmysel to vyťahovať. Chcela som, aby sa náš vzťah vrátil späť na priateľský, tak ako tomu bolo na Rokforte, tá doba, čo sme spolu chodili, akoby bola len snom. Pustila som sa od prípravy ďalšej kávy- dnes som chcela obehnúť ďalších pár inštitúcii, ktoré môžu byť moje potenciálne nové pracovisko-, keď som z obývačky začula nejaký lomoz a hlasy. Vstúpila som dnu a zalapala po dychu, keď som zbadala Rona v šarvátke s... Dracom.

Trochu kratšia, ale snáď sa bude páčiť aj tak. Čo si o nej myslíte? ;) Splnilo očakávania?