Nevedela, ako dlho spala, no keď sa prebudila, obloha za malým okienkom pod stropom mala ružovú farbu. Rukou si pretrela oči, zaškúlila na budík. Bolo pol šiestej. Prespala takmer celý deň, i tak sa necítila o nič lepšie. Mala by sa ustrojiť a ísť sa aspoň navečerať. Vôbec sa jej však nechcelo ísť tam von a kohokoľvek vidieť. Žiaľ Merlinovi, nemala na výber. Nemohla sa tu schovávať do konca života. Posadila sa. Strapaté vlasy si stiahla do copu, naraz jej padol zrak na roličku pergamenu ležiacu na stole.

Ako sa to sem dostalo? Siahla po nej, bola však zapečatená. Poklopala po pergamene prútikom a čarovná pečať povolila. Okamžite spoznala to štíhle, okrasné písmo.

Príď zajtra o ôsmej večer do mojej pracovne. A.

Zamračila sa. Akoby to už všetko tento týždeň nestačilo. Teraz dostane vynadané ešte aj od Albusa. Mala sto chutí opäť padnúť do vankúšov a ideálne sa už nikdy nezobudiť. Miesto toho sa však postavila. Pergamen zmačkala do guličky. Obliekla sa a po krátkej zastávke v kúpeľni vošla do spoločenskej miestnosti.

V tomto čase sa v nej nachádzalo celkom dosť študentov. V malých skupinkách boli rozsadení tu a tam. V jednom rohu sa väčšia skupinka dievčat viacerých ročníkov na niečom chichotala. V inom rohu si mladší študenti opakovali zaklínadla a mávali pri tom prútikom. Pred krbom sedela dvojica chlapcov, čo hrali pľuvadlíky, ich kamaráti stáli nad nimi a nahlas ich povzbudzovali. Pri neďalekom stole sa pár šiestakov skláňalo nad učebnicami. Z malého rádia potichu vyhrávala najnovšia skladba od Sudičiek a pri vchode do chlapčenských spální sa vášnivo bozkával chlapec s dievčaťom, ktorí patrili do skupinky okolo Morena. Moren ani Malfoyova parta v klubovni neboli.

Len čo sa Nira objavila vo dverách, všetko to naraz utíchlo, všetky pohľady sa k nej otočili. V tom tichu bolo počuť len praskanie ohňa v krbe a doznievajúce tóny populárnej piesne. Nikto sa nesmial, nikto nič nepovedal. Nira si pomyslela, že je to skoro tak nepríjemné, ako keď po nej pokrikovali a pohadzovali veci. Prešla spoločenskou miestnosťou k východu, všetky pohľady ju ostražito sledovali, až dokým nevyšla von.

Aspoň na ňu nikto neútočil. I keď to zrejme bola len otázka času. S pochmúrnou náladou zamierila do Veľkej siene.

„Nira!" otočila sa. Zo vstupnej haly za ňou bežal George. V jednej ruke zvieral metlu, stále oblečený v chrabromilskom metlobalovom drese, na ktorom bolo jasne vidieť pár kvapiek zaschnutej krvi. „Si v poriadku?" spýtal sa udýchane, len čo ju dobehol.

„Som. Ale ty? Čo tá krv?" kývla hlavou k jeho dresu.

George mávol rukou. „Katie sa na tréningu trochu zranila, tak sme ju s Fredom odprevádzali do nemocničného krídla," ustarane jej pozrel do tváre. „Čo mal znamenať ten včerajšok?"

Nira zaťala čeľuste, pokrútila hlavou. „Ako si asi počul, Snapeov trest!"

„Ja toho Snapea osobne rozštvrtím a vyvarím v jednom z jeho kotlíkov!" z tváre mu vyžarovalo rozhorčenie.

Nira pokrútila hlavou. „Zaslúžila som si to."

„To nemyslíš vážne!"

„Ale áno. Nechala som sa hlúpo nachytať. Vlastne môžem byť rada, že ma zo školy rovno nevylúčili."

George nesúhlasne nakrčil čelo. „Chceš povedať, že si na Malfoya zaútočila bezdôvodne? Ako to niektorí tvrdia?"

„Jasne, že nie. Malfoy ma napadol ako prvý, ale je jasné, že mne veriť nikto nebude."

„To nie je pravda. My všetci veríme, že si za to nemohla. A takýto trest... To je..." rozčuľoval sa. „Včera sme mali dlho tréning. Keď sme zistili, čo sa stalo, už si v sieni nebola. Angelina na Jenny poriadne nakričala, keď sa priznala, že ti aj ona priniesla svoje veci. Vždy som si o nej myslel, že je hlúpa, ale toto vážne prehnala."

„Chcela vám len získať body, George," bránila ju Nira.

„Ako sa jej môžeš zastávať?" mračil sa na ňu.

„Pretože som z toho už unavená. Jediné, čo chcem, je dokončiť tento ročník. Pokiaľ možno, čo najviac nenápadne," povzdychla si, cítila sa hrozne unavene.

George pokrútil hlavou. „Nesmieš to vzdávať. To oni by sa mali cítiť previnilo, nie ty! A Snape zo všetkých najviac. To už vážne prehnal! Ešte to s tými bodmi... Miesto, aby šikane bránil, podporuje ju!"

Nira sa neubránila úsmevu. Bolo milé, že sa jej George tak zastáva. Na chvíľku dostala nutkanie dotknúť sa jeho ruky, no vzápätí si to rozmyslela. Bolo to dosť dôverné gesto a ona si nebola istá, či je už na to pripravená. Miesto toho povedala. „Čo bude s tou prehliadkou rokfortských pozemkov? Budeš mať zajtra čas?"

George sa zarazil, trochu mu očerveneli špičky uší, no hneď sa aj on usmial. „Jasne. Predsa som ti to sľúbil."

„Tak fajn, budem s tým počítať."

Rozlúčili sa a Nira zamierila do Veľkej siene na večeru. Tá ešte len začínala, takže sieň bola poloprázdna. Keď však prechádzala uličkou ku stolu, mnohé hlavy sa za ňou otáčali a niečo si potichu šepkali. Ignorovala ich. Po večeri zamierila do knižnice a ostala tam, až dokým ju knihovníčka, pani Pinceová, nevyhodila.

Nedeľné ráno svitlo jasné a slnečné, preto sa Nira rozhodla pred raňajkami si konečne zabehať. Nemohla mať lepší nápad. Ranný vzduch bol priezračne čistý, zo severu pofukoval chladný vetrík, ktorý zľahka ohýbal konáre stromov Zakázaného lesa. Nad soviarňou krúžilo zopár sov vracajúcich sa z lovu a hladina jazera sa pokojne leskla ako obrovské zrkadlo.

Prebehla okolo chatrče hájnika, popri jazeru k Zakázanému lesu a odtiaľ až k rokfortskej bráne. Za celú dobu nikoho nestretla. Keď sa po hodine a pol vracala späť, cítila sa oveľa lepšie. Akoby celý uplynulý týždeň bol len zlý sen, ktorý sa v slnečných lúčoch nedeľného rána nenávratne rozplynul.

Po krátkej sprche a raňajkách sa vo vstupnej hale stretla s Georgeom.

„Tak čo, hrdličky. Prevetrali ste si hlavy? Aspoň sa už netváriš tak vražedne, Nira."

„Ahoj Fred!" pozdravila ho, keď s Georgeom vošli na obed do Veľkej siene. Prisadla si k ich stolu.

„Kde ste boli?" zaujímala sa Angelina, ktorá sedela vedľa Freda.

„Len sme sa prechádzali okolo jazera," povedal George, naložil si porciu pečených zemiakov.

„Fred sa so mnou nikdy neprechádzal okolo jazera," Angelina si usrkla z pohára, vyčítavý pohľad vyslala k spomínanému dvojčaťu.

„Ty to tu predsa poznáš, Angelina," odvetil Fred, zazubil sa na ňu.

Angelina sa zamračila, Fred ale nejavil najmenšie známky zahanbenia. „Asi o tom piatku nechceš hovoriť, Nira, ale... si v poriadku?" zmenila Angelina tému, keď videla, že rozhovor s Fredom nikam nevedie.

„Som v poriadku," usmiala sa na ňu Nira, odkrojila si kúsok pečeného kuraťa.

„Jenny sa zachovala hlúpo," krútila Angelina hlavou.

„Nerieš to, Angelina. Vážne som v pohode."

„Slizolinčania ťa nešikanujú?"

„Nie, asi sa boja, že by som ich prilepila ku stropu," zaklamala Nira.

„Ahoj, všetci," Alica si sadla vedľa Niry. „Nira, si v poriadku?"

„Jasne, neboj," usmiala sa na ňu.

„George ju celé doobedie rozveseľoval, takže musí byť v poriadku," pokrútil Fred hlavou, za čo si vyslúžil jeden škaredý Angelinin i Georgeov pohľad.

Alica sa naklonila bližšie k Nire a pološeptom povedala. „Lee ma pozval na rande."

„Konečne," vyhlásila Angelina. Alici sa zafarbili líca do ružova.

„Merlin s nami!" precedil Fred otrávene.

„Čo máš za problém?!" oborila sa naňho Angelina, tvár sa jej stiahla v nahnevanej grimase.

„Problém? Ja nemám problém," ohradil sa Fred.

„Tak prečo neustále tie otrávené grimasy?" nedala sa Angelina.

„Aké grimasy?" zamračil sa na ňu Fred.

„Nehádajte sa!" zasiahol George, ale Angelina ho ignorovala.

„Prečo ma tiež nepozveš na rande?" útočila ďalej.

„Už sme predsa boli na rande!"

„Raz!"

„Dvakrát. Zabudla si na Trojčarodejnícky ples?"

„Prečo sa so mnou nejdeš niekedy poprechádzať?"

„To je predsa hlúpe!"

„Hlúpe? HLÚPE?!"

„No tak, neblbnite!" skúsil to George opäť.

„Vyzerá to, akoby si už so mnou nechcel chodiť!"

„To si povedala ty!"

To bola zrejme posledná kvapka. Angelina sa postavila, tresla päsťami do stola a rozbehla sa von z Veľkej siene.

„Čo?!" zamračil sa Fred, keď naňho všetci traja škaredo pozreli.

„Choď za ňou, ty pako!" mračil sa naňho George.

Fred evidentne váhal, zamračený pohľad Georgeovi opätoval, no vzápätí sa zdvihol a rozbehol sa za Angelinou. „Angelina! Stoj!"

Väčšina chrabromilského, aj vedľajšieho bifľomorského stolu za nimi hľadela.

„Prečo to Fred robí?" pokrútila Nira hlavou, svoj pohľad uprela na Georgea.

George si povzdychol. „Fred má Angelinu rád. Naozaj," napichol vidličkou zemiak a až nápadne nenápadne sa vyhol jej pohľadu.

To poobedie už Angelinu s Fredom nevideli. Objavili sa až na večeri a držali sa za ruky. Angelina sa usmievala, Fred sa tváril samoľúbo.

„Takže ste sa udobrili?" spýtala sa Nira, keď po večeri zastali pred dverami Veľkej siene.

„Áno," Angelina sa spokojne usmievala.

„To je fajn," usmiala sa aj Nira, ale v skutočnosti sa jej Fredove správanie vôbec nepáčilo. No nechcela sa v tom šťúrať.

„Ideš do knižnice?" spýtala sa Angelina.

„Ehm..." Nira zaváhala, „riaditeľ ma zavolal do svojej pracovne," priznala popravde. Do ôsmej ostávalo ešte niekoľko minút.

Angelinin úsmev zmizol. „Riaditeľ? Prečo?"

Nira pokrčila ramená. „Asi kvôli tomu piatku."

Angelina pokrútila hlavou, no následne sa na Niru povzbudivo usmiala. „Neboj, Dumbledore je spravodlivý. To čo o ňom píše Prorok nie je pravda. Vypočuje ťa," ubezpečovala ju.

Nira sa smutne pousmiala. „Snáď máš pravdu."

„Určite!" mrkla na ňu Angelina.

Nira o tom však mala pochybnosti. Áno, Albus bol spravodlivý a rozhodne nebola pravda to, čo o ňom Denný Prorok písal, ale...

a

„Ty si sa dočista zbláznila?!"

Nira stála uprostred miestnosti, ruky za chrbtom a uprene hľadela do zeme. Popred ňu sa prechádzal Albus. Tváril sa tak nahnevane, ako ho už dávno nevidela.

„Ktorej časti vety: zbytočne na seba neupozorňuj, si nerozumela, Nira?!" zastavil sa pred ňou. „Neustále chceš, aby som sa k tebe správal ako k dospelej. A ja to rešpektujem, ale pre Merlina, prečo musíš robiť také hlúposti?!"

„Malfoy na mňa zaútočil. Čo som mala robiť? Mala som ho nechať?" Nira zdvihla hlavu, pozrela mu do očí. Očakávala, že sa ich dnešný rozhovor bude uberať týmto smerom, a aj keď si sľubovala, že ostane pokojná, jej predsavzatie sa sypalo ako domček z kariet.

„Áno," vyhlásil Albus nekompromisne, „mala si ho nechať!"

„To nemyslíš vážne!" neveriacky naňho vyvalila oči. „Nie som žiaden chodiaci terč, do ktorého si bude každý sopliak kopať!" pomaly začala zosilňovať hlas.

„Nira," Albusov hlas intenzitu nemenil, ale bol rázny a nekompromisný, „ty to stále nechápeš?! Vieš vôbec, čo sa deje tam vonku? Vieš kto je Lucius Malfoy?!"

„Podlý a úlisný smrťožrút!"

„Bohatý a veľmi vplyvný muž, ktorý je priateľom ministra mágie a drží všetky esa v rukáve! Ak bude chcieť, zbaví sa ťa veľmi ľahko. A to, že je smrťožrútom, je len ďalší čriepok. Neuvedomuješ si, čo ti hrozí?! Útočíš na jeho syna, upozorňuješ na seba, provokuješ Slizolinčanov a vysmievaš sa Dolores Umbridgeovej! Vieš vôbec, čo je to za ženu?!"

„Neschopná učiteľka?"

„Prestaň sa tomu vysmievať!"

„Keby si nezariadil, aby som skončila v Slizoline, nemuseli sme vôbec dnes viesť tento rozhovor!"

Albus sa zhlboka nadýchol. „Nezariadil som, aby si išla do Slizolinu!"

„Prečo ti neverím?!" Nira si prekrížila ruky cez prsia.

„Nira," Albus pokrútil hlavou, vyzeral ešte staršie a unavenejšie než inokedy, „mám dosť iných starostí, prečo mi pridávaš ďalšie?"

Chcel v nej vyvolať pocit viny, ale to mu nedovolí, lebo ten, kto by sa mal cítiť vinný, je on sám! „Predpokladám, že plne schvaľuješ to, čo Snape urobil!" zavrčala zlostne.

„Profesor Snape, Nira! Je to profesor a vedúci fakulty. Budeš sa k nemu správať slušne! A áno, to čo urobil bola jediná možnosť, ako ťa ochrániť."

Nira myslela, že zle počuje. „Verejne ma ponížil! Zosmiešnil, i keď vedel, že som za to nemohla! Tyranizuje všetkých okolo, no Malfoya chráni a privileguje. To sa ti zdá normálne? Je to sadistický psychopat a smrťožrút! Nechápem ako mu môžeš veriť. Zrejme o mne už aj tak všetko vysypal Voldemortovi."

„Tak už dosť!" Albus prvýkrát zvýšil hlas. „Vôbec nič nevieš! Ako sa opovažuješ takto rozprávať o človeku, ktorému dlžíme tak veľa? Ktorý dennodenne nasadzuje svoj život za nás všetkých?!"

Nira to nechápala, ako tomu človeku môže tak veľmi veriť? Aké je to tajomstvo?

„Neželám si, aby si Severusa akokoľvek sabotovala! Všetko, čo robí, robí pre tvoje bezpečie, na moju žiadosť a ty sa odteraz budeš správať tak, aby si na seba neupozorňovala. V opačnom prípade, nebudem mať na výber... pošlem ťa naspäť do Ameriky! Hoc aj násilím!"

Nira hľadela do jeho prenikavo modrých očí, mračila sa. Čo ak je Albus pod vplyvom Imperiusu? Snape k nemu má dlhodobo prístup, mohol by ho zakliať.

Neblázni, dievča! Ukľudňoval ju jej vnútorný hlások. Nikto nemá na to, aby Dumbledora zaklial Imperiusom a už vôbec nie Snape!

„Nira, netvár sa tak," Albus jej pohľad oplácal. „Všetko to robím len pre tvoje dobro. Sľúb mi, že už nebudeš vymýšľať žiadne hlúposti," z jeho hlasu jasne zaznievala prosba, v tvári sa mu črtali obavy.

„Ešte niečo si mi chcel povedať?" spýtala sa Nira chladne.

„Nira, prosím, snaž sa to pochopiť."

„Chápem to," odvetila potichu, i keď tomu v skutočnosti vôbec nerozumela. „Môžem ísť?"

Povzdychol si. „Mrzí ma to."

„Mňa tiež, Albus," zvrtla sa a vyšla z jeho pracovne.