Súhlasím.

Napísala na malý lístok, ktorý nenápadne podstrčila Fredovi, keď pri raňajkách prechádzala okolo neho.

Dnes bol vôbec akýsi nedobrý deň. Po včerajšom rozhovore s Albusom sa cítila prázdna, nepochopená a osamelá, akoby odrazu stratila blízkeho človeka. Stratila ho? Pri každej myšlienke na Snapea v nej vzkypel hnev. Pravdou síce bolo, že s Albusom moc spoločného času netrávili, no i tak ho brala ako súčasť svojej rodiny. A teraz, vďaka profesorovi elixírov mala pocit, že sa medzi nimi tvorí priepasť.

Zdvihla pohľad od taniera, zahľadela sa na nenávideného profesora. Snape odrazu pozrel jej smerom, a keď sa ich oči stretli, Nira uhla pohľadom. Ovládal legilimenciu a ona si svojimi myšlienkami v tejto chvíli skutočne istá nebola.

Vrcholom toho všetkého, bola informácia, ktorá sa objavila na titulnej strane Denného Proroka. Dolores Umbridgeovú menovali Hlavným inkvizítorom Rokfortu. Celou Veľkou sieňou to zašumelo vrátane učiteľského zboru.

Profesorka McGonagallová upierala svoj zamračený pohľad Umbridgeovej smerom. Tá sa tvárila veľmi samoľúbo a s nepríjemne spokojným úsmevom na perách popíjala rannú kávu.

Tento týždeň naozaj nezačínal moc dobre.

„Ako som vás minule upozornil, elixír na vyvolanie eufórie sa často vyskytuje na skúškach. Niektorí z vás by sa preto mali zamyslieť," Snape pohľadom strelil po Nire, zatiaľ čo rozdával vypracované domáce úlohy, „či sa vôbec o MLOK z elixírov pokúšať!"

Nira pozrela na pergamen pred sebou. V ľavom hornom rohu svietilo veľké S a zbytok jej domácej úlohy bol preškrtaný a opravený červeným atramentom.

No to si zo mňa strieľa! Bola presvedčená, že úlohu napísala dobre. Ako jej mohol dať S?!

„Dnes pripravíte ďalší z elixírov často sa vyskytujúcich na skúškach," Snape sa otočil k triede, mávol prútikom a na tabuli za ním sa objavil postup pomerne náročného elixíru. „Esencia z pamajoránu," preletel svojím temným pohľadom po miestnosti. „Jednoduchý názov pre pomerne zložitý elixír. Používa sa na zacelenie väčšiny rezných rán. Máte hodinu a pol. Začnite!"

Nira skrčila pergamen s úlohou o Eufórii a násilím ho namačkala do tašky predstavujúc si, že je to Snapeova mastná hlava. Potom vstala a s ostatnými šla do skrine vziať si potrebné prísady.

I keď naozaj veľmi chcela, na elixír sa nedokázala sústrediť. A preto...

„A toto má byť čo, Benettonová?!" Snape vykrivil pery v pohŕdavej grimase, keď mu na konci hodiny priniesla vzorku k stolu.

„Esencia z pamajoránu," precedila pomedzi zuby, aj keď vedela, že jej elixír nie je dobrý.

„Toto nie je esencia z pamajoránu!" Snape znechutene nakrčil nos. „Keby ste niekomu túto brečku podali, zrejme by ste ho tým úplne dorazili, nie vyliečili!" mávol prútikom a jej elixír znovu putoval do odpadu. „To je ďalšie H. Mali by ste sa H-lboko zamyslieť nad tým, čo som vravel na začiatku hodiny!"

Nira zaťala čeľuste, chvíľu mu nenávistne hľadela do očí, no potom sa bez slova vrátila na miesto. Chce vojnu? Má ju mať!

„Na budúcej hodine si zopakujeme prípravu Amorovho šípu. Nemusím vám snáď pripomínať, aký je to nebezpečný elixír. Pokiaľ opäť niekoho pristihnem, ako sa snaží odtiaľto prepašovať čo i len kvapku," svojím zamračeným pohľadom prebodol Freda a Georgea, „ešte v ten deň si bude baliť kufre na cestu z Rokfortu! Koniec hodiny!"

Nira sa sklonila po batoh.

„Slečna Benettonová mi do budúcej hodiny prinesie vypracovanú stať o príprave esencie z pamajoránu a rozdielu v účinkoch oproti bežným hojivým elixírom. Na dva zvitky," dodal s nepríjemným úškrnkom, keď naňho Nira pozrela.

Na slizolinskej strane učebne to trochu zašumelo.

Nira opäť nič nepovedala. Keby to totiž urobila, zrejme by na Snapea začala jačať. Miesto toho len zavrela batoh, vyložila si ho na plece a pobrala sa von z učebne.

„Musím povedať," poznamenal Fred, keď aj s Georgeom kráčali vedľa nej zo žalárov, „že začínaš celkom vážne ohrozovať pozíciu Snapeom najviac nenávideného študenta! Naše prvenstvo prebral Harry a ty ho celkom slušne ohrozuješ."

„To nie je vtipné," precedila Nira pomedzi zuby bez toho, aby naňho pozrela.

„Vážne, Nira," pridal sa aj George, „Snape veľa podnetov k nenávisti nepotrebuje. Na druhú stranu ti to na Rokforte dokáže pekne znepríjemniť. Nehovoriac o tom, že je vedúcim tvojej fakulty."

„To mi skutočne nemusíš pripomínať!"

„Takže náš plán platí?" spýtal sa Fred vzápätí.

„Aký plán?" George sa odrazu zastavil a na oboch pozrel.

„Ty si mu to nepovedal?" zastavila sa aj Nira, vyčítavý pohľad uprela na Freda.

„Čo mi nepovedal?" George pozeral raz na jedného, raz na druhého.

„Nebol zatiaľ čas! Nepozeraj na mňa tak podozrievavo, braček. Poďte aspoň sem za roh, nebolo by múdre do nášho brilantného plánu zasväcovať ďalšie zvedavé ucho," zatiahol ich oboch do neďalekého výklenku pod schodmi a keď vyčaroval kúzlo Quietus, Georgeovi vysvetlil o čo ide.

„Zbláznil si sa?!" oboril sa George na brata.

„No dovoľ! Je to vynikajúci plán."

„Chceš, aby ju Snape natvrdo vylúčil? Alebo dokonca poslal do Azkabanu?"

„George, nepreháňaj," zapojila sa aj Nira, na čo na ňu George ostal prekvapene hľadieť.

„Ty s tým bláznovstvom súhlasíš?" spýtal sa neveriacky po malej odmlke.

„Už som súhlasila," Nira si prekrížila ruky cez prsia.

„To je slovo do bitky!" zazubil sa na ňu Fred. „Odkedy si taká poserútka, George?"

„Ja nie som!" Georgeovi očerveneli uši. „Ale, Nira... Vážne to chceš? Bude to nebezpečné."

„Trocha adrenalínu ešte nikoho nezabila. Fred povedal, že to potrebujete a ja vám rada pomôžem. Snape má milióny všelijakých zásob, ktoré navyše patria Rokfortu, nie jemu. Takže prakticky o žiadnu krádež nejde!" vyhlásila pevným hlasom, naozaj sa tomu snažila veriť.

Dočista si sa pomiatla?! Jačal na ňu jej vnútorný hlások, ona ho však ignorovala. Pomsta Snapeovi bola teraz to jediné, čo ju zaujímalo.

George na ňu hľadel s jasnými obavami, na Fredovej tvári zbadala malý náznak obdivu.

„Si si tým naozaj istá?" spýtal sa George pochybovačne po malej pauze.

„Áno!" prikývla Nira bez váhania.

„Výborne!" Fredovi sa pery roztiahli do širokého úsmevu. „Tak kedy?"

„Zajtra?" nadhodila, dvojčatá si vymenili krátky pohľad.

„Takáto akcia zaberie nejaký čas príprav, Nira," odvetil Fred po chvíľke zamyslenia, tentoraz už bez úsmevu.

„Tak kedy? Ak s tým budete dlho otáľať, moje odhodlanie by mohlo začať slabnúť."

„Asi by sme to mali odložiť," navrhol George.

„Tak teda vo štvrtok," ignoroval ho Fred. „Podrobnosti ešte doladíme. Najlepšie by bolo, spraviť to, keď bude Snape vo Veľkej sieni na večeri."

Nira sa nad tým zamyslela. Snape chodil zvyčajne na večeru medzi prvými, keď ešte v sieni nebolo moc študentov. „Veľa času na to mať nebudeme. Snape tam neostáva dlhšie než dvadsať minút."

„Nejako ho zabavíme. Nechajte to na mňa," vyhlásil Fred rozhodne.

„Snape bude mať pracovňu určite zamknutú!" zamračil sa George.

„To nejak zvládnem," povedala Nira s istotou v hlase.

„Vážne?" George si ju pochybovačne premeral.

„Nepochybuj o mne."

„No dobre, vzdávam sa," vyhlásil George rezignovane. „Ja budem vymýšľať plán B a C, keby sa niečo pokazilo."

„Výborne!" usmieval sa Fred spokojne. „Takže bližšie inštrukcie ti ešte dodám, Nira. Predbežný termín akcie... tento štvrtok!"

Nira prikývla, George prevrátil oči. Potom sa rozlúčili a Nira bežala na hodinu obrany proti čiernej mágii.

Utorok a streda prefrčali ako nič , odrazu bol štvrtok ráno.

„Hej, Nira!" zastavil ju Fred, keď vchádzala do Veľkej siene na raňajky. „Mám pre teba odkazík!" mrkol na ňu, do ruky jej vtisol malý lístoček. Otočil sa a pobral sa zase smerom ku schodisku.

Nira rozvinula malú roličku pergamenu, na ktorom stálo:

6:15 pm, 2. poschodie, učebňa arytmancie

Papierik pokrčila a ľahostajne ho strčila do vačku s úmyslom spáliť ho pri prvej príležitosti.

O štvrť na sedem presne vchádzala do učebne arytmancie. Fred s Georgeom tam na ňu čakali.

„Dorazila hlavná hviezda!" vítal ju Fred teatrálne.

George sa tváril zachmúrene. „Nerozmyslela si si to?"

„Nie," odvetila Nira pokojne. George si povzdychol, nesúhlasne zavrtel hlavou.

„Tak sa do toho dáme," Fred na lavici pred nimi rozvinul pergamen pokreslený všakovakými čmáranicami, šípkami a výpočtami. Nira do pergamenu hľadela so zdvihnutým obočím.

Fred na chvíľu zaváhal, zjavne rozmýšľal, ako má začať, potom však len pokrčil ramená a pergamen zase zroloval. „Úloha je jasná! Preniknúť do Snapeovej pracovne, zobrať pazúry poloopa a vypadnúť skôr, než sa vráti. Zásada je, nenechať sa chytiť!"

„To je mi novinka," uškrnula sa Nira. „To je ten brilantný plán?"

„Neboj, dievča, máme to pod kontrolou! Ty vezmeš pazúry, my zabezpečíme to ostatné. Detaily nie sú dôležité."

Nirou prebehol prvý záchvev nervozity. Dokonalosťou toho plánu rozhodne presvedčená nebola.

George pozrel na hodinky. „Takže, pokiaľ si to nikto nechce rozmyslieť," odmlčal sa a významne na Niru pozrel. Tá však pokrútila hlavou. Pokračoval. „V tom prípade by sme mali vyraziť," vytiahol prútik. „Splývacie zaklínadlo!" zavelil a obe dvojčatá sa naraz dotkli prútikmi svojich vlasov. V okamihu sa zmenili na ľudských chameleónov. Nira nasledovala ich príklad.

„Všetci zamaskovaní?" ozval sa Fredov hlas z miesta, kde pred chvíľkou stál. „Tak môžeme vyraziť. Smer... žaláre."

Otvorili sa dvere na chodbu a dvakrát sa zľahka zavlnil obrys zárubne, keď dvojčatá vychádzali von. Nira ich mlčky nasledovala. Zastavili sa za rohom neďaleko Snapeovej pracovne.

„Všetci sú tu?" zašeptal Fred.

„Áno," ozval sa potichu George.

„Nira?" kontroloval Fred.

„Som tu," šepla Nira stojaca hneď vedľa neho.

„Teba fakt vôbec nie je vidieť. Ako to robíš?"

„Tréning," odvetila šeptom. „Myslíte, že už Snape šiel?"

Než však stihol niekto niečo povedať, otvorili sa dvere do Snapeovej pracovne a vzápätí sa v nich objavil profesor elixírov. Zamračeným podozrievavým pohľadom skontroloval obe strany chodby, následne vyšiel von, dvere zabuchol a kúzlom ich zamkol, pričom zamrmlal niečo neidentifikovateľné. O chvíľu sa stratil za opačným rohom.

„Tak, Nira, je čas," povzbudzoval ju Fred.

„Ešte stále si to môžeš rozmyslieť, Nira," ozval sa George.

„Kryte mi chrbát!" šepla a vyrazila.

Kúzelnícky svet je veľmi vynaliezavý, čo sa týka uchovávania tajomstiev. Je veľké množstvo rôznych formúl, zaklínadiel na zamykanie, pečatenie, odomykanie. Väčšina čarodejníkov však nepočíta s možnosťou, že by sa nejaký nečar pokúšal odhaliť ich tajomstvá. A zámok na dverách, hoc ošetrený kúzlom, je stále len zámok na mechanickom princípe. Jej pestún John bol zámočník a Niru naučil zopár trikov, ako sa dostať cez zamknuté dvere. O správnosti tejto teórie sa už niekoľkokrát presvedčila, i keď nebola schopná vysvetliť, prečo je to tak. Pokiaľ s tým kúzelník nepočíta a nezabezpečí dvere aj proti nečarovskému spôsobu vniknutia, dvere sú otvorené. Vzhľadom k tomu, že jej zámok v prvom momente neodhryzol ruku, Snape žiadne antinečarovské opatrenia neurobil. Po malej chvíľke zámok cvakol. Nira si schovala do vačku drobné zámočnícke nástroje, otvorila dvere a vkĺzla dnu.

Oheň v krbe blikotal drobným plamienkom. Bolo to po prvý raz, čo v ňom videla vôbec nejaký oheň. Snapeov pracovný stôl bol zaprataný kopami pergamenov a kníh. Na stole, kde si zvyčajne odkladala veci, teraz stál kotlík. Bol prázdny a vedľa neho sa váľalo niekoľko poznámok popísaných Snapeovým štíhlym úhľadným rukopisom. Nira odolala pokušeniu nahliadnuť do nich. Nemá moc času!

Pergameny so zoznamom prísad a surovín ležali v policovej skrini za Snapeovým stolom. Nira si ich vzala a chvíľu nimi listovala dokým nenašla stránku, ktorú hľadala. Poloopie pazúry ležali v regáli s označením G, v polici h, rade čísloIII. Nádoba mala obsahovať 13 kusov. Regál G, pokiaľ si dobre pamätala, bol vo vedľajšej miestnosti, kam viedli dvere vedľa krbu. Našťastie boli otvorené. Hneď vedľa nich boli ešte jedny dvere. Nira už predtým rozmýšľala, kam by tak mohli viesť. Stlačila kľučku, no nemala šťastie. Boli zamknuté. Ktovie, čo tam Snape schováva. Chvíľu uvažovala o tom, či sa má pokúšať otvoriť ich, no po chvíľke to zavrhla.

Vošla do menšej miestnosti zapratanej regálmi s všakovakými nádobami. Regál Gnašla takmer okamžite. Zalovila v polici a po chvíľke v ruke zovrela neveľkú sklenenú nádobku. Bola prázdna, to ju však neprekvapilo. Trochu ňou zatrepala, zvnútra sa ozvalo hrkanie. Vytiahla prútik, poklepala na nádobu a zašepkala: „Revelio!"

V nádobe sa odrazu objavilo trinásť šedých polámaných pazúrikov veľkých ako necht na malíčku. Otvorila ju a vylovila sedem z nich. Následne zamierila prútikom dnu, tentoraz šepla: „Gemino!"

Množstvo pazúrov sa znásobilo. Vhodila dnu jeden z tých, čo predtým odobrala, nádobu zavrela, vrátila ju do police. Ukoristené pazúry zabalila do kusu látky a dala si ich do vrecka. Vyšla z miestnosti, dvere sa za ňou s tichým klapnutím samé zavreli. Na Snapeovom stole stále ležali zoznamy surovín. Než ich vrátila na miesto, naposledy do nich pozrela.

„Krucitroll!" zanadávala nahlas.

U položky Poloopie pazúry svietil veľký červený výkričník. Za výkričníkom bolo normálne číslo sedem a veľké červené číslo šesť.

Ako si len mohla myslieť, že to bude jednoduché?! Schmatla pergamen so zoznamom, vrátila sa do skladu. Privolala si nádobku. Pazúriky v nej zas boli neviditeľné. Zašmátrala dnu, podľa hmatu vytiahla tri z nich. Na zozname ubudlo jedno červené číslo a dve čierne. Miesto nich sa objavilo ešte väčšie a červenšie číslo -2.

Cítila, ako v nej narastá panika. „Revelio!" zasyčala netrpezlivo a všetky pazúry, pravé i nepravé, sa objavili. Vysypala si ich do dlane a začala postupne jeden po druhom vhadzovať naspäť.

Odrazu sa ozvalo slabé zaklopanie na vstupné dvere, Nira od ľaku nadskočila. To bol signál, že sa Snape blíži.

„Do trollej prdele!" nadávala. Zatiaľ sa jej podarilo vrátiť len štyri skutočné a falošné našla zatiaľ len tri.

Tak a máš to! Ozval sa odrazu jej vnútorný hlások.

„Drž hubu!" zavrčala Nira nahlas. Vylovila z vrecka ukoristené pazúry a všetky, aj s tými neprebratými, hodila naspäť do nádoby. Na zozname sa objavila čierna trinástka a veľká červená trojka s tromi výkričníkmi.

Druhé zaklopanie na dvere sa tentoraz ozvalo oveľa ráznejšie. Dostala sa do peknej kaše! Schmatla nádobu a schovala ju do habitu. Na zozname celý názov i s číslom zasvietil červeným písmom a zväčšil sa asi desaťkrát, takže okolo seba utlačil ostatné riadky, ktoré sa teraz krčili pri okraji pergamenu.

Namierila prútik na zoznam. Ak toto nevyjde, je pekne krásne v prdeli! Maximálne sa sústredila, pomodlila sa k Merlinovi, Isolte a zvolala: „Confundo!"

Chvíľu sa nič nedialo, no v ďalšom okamihu začal červený nápis miznúť, ostatné riadky sa zväčšovali, až sa Poloopie pazúry nadobro vyparili, akoby tam nikdy neboli. Nira rýchlosťou blesku vystrelila zo skladu. Schytila pergameny so zoznamom, hodila ich do skrine za stolom a rozbehla sa k vstupným dverám.

Dobehla k nim vo chvíli, keď cez ne prenikol ostrý chladný hlas profesora elixírov: „Tu nemáte čo robiť! Strhávam Chrabromilu dvadsať bodov za podozrivé sliedenie. A teraz vypadnite!"

Zámok potichu cvakol, Nire vynechalo srdce zopár úderov. Len tak tak sa vrhla nabok a pritlačila sa k stene vedľa dverí vo chvíli, keď sa začali otvárať. Krivonosý profesor vkĺzol dnu. Ešte naposledy vyzrel na chodbu a potom dvere nahlas zatresol.

„Sopliaci!" zašomral.

Nira ani nedýchala. Snape pomaly prešiel ku stolu bez toho, aby si ju všimol. Sadol si zaň, hlavu oprel o operadlo a s tichým povzdychom zavrel oči. Ostal sedieť len tak bez pohnutia.

Bola v pasci. Pri troche šťastia si ju Snape nevšimne a ona by sa mohla vytratiť, keď pôjde spať. Ale kedy asi chodí Snape spávať? To skutočne netušila. Nehovoriac o tom, že ak by náhodou Snapea napadlo ísť skontrolovať svoje zásoby a ak by náhodou potreboval pazúry poloopa... Mätúce zaklínadlo na ten jeho prekliaty zdrap pergamenu našťastie fungovalo, ale len Merlin vie, či Snape tie zoznamy nedrží v hlave.

Ako tak nad tým uvažovala, profesor odrazu otvoril oči a narovnal sa. Zahľadel sa jej smerom. Mohli jej myšlienky zanechať nejakú stopu? V legilimencii sa nevyznala. Srdce jej bilo až v krku. Neodvážila sa, čo i len málinko pohnúť. Nebola si istá, či jej splývavé zaklínadlo na sebe už nemá nejakú vadu. Predsa len, už ubehol nejaký čas od chvíle, čo ho vyčarovala. Snape sa zamračil, chvíľu akoby váhal, no potom pomaly zodvihol prútik.

Tak, teraz je skutočne v prdeli!

Než sa však rozhodla, čo urobí, Snape tichým, podivne chrapľavým hlasom zašeptal: „Expecto Patronum."

Miestnosť ožiarilo strieborné svetlo, z konca jeho prútika vyskočila strieborná laň. Ticho ako tieň dopadla kopýtkami na zem. Pomaly sa otočila k svojmu majiteľovi a svoje veľké strieborné oči uprela do jeho tmavých očí.

Nira na to ohromene civela s otvorenými ústami. Na Snapeovej tvári sa objavil výraz, aký uňho nikdy nevidela. Aký uňho zrejme nikdy nikto nevidel. Bolesť, smútok a... neha.

„Lily," zašepkal profesor takmer nečujne.

Odrazu sa z chodby ozvala obrovská rana, až sa zachveli sklenené nádoby na policiach. Nira len-len že nenadskočila. Strieborná žiara spolu s Patronusom v okamihu zmizla a Snape vystrelil zo stoličky. Jeho tvár sa rýchlosťou blesku zmenila a teraz z nej sálala číra zlosť. Pár krokmi prebehol ku dverám, jeho dlhý plášť za ním vial. Rozrazil dvere jediným násilným pohybom a s prútikom v ruke vybehol na chodbu.

Nire nebolo viac treba. Prešmykla sa dverami než sa stihli zabuchnúť a rozbehla sa čo najtichšie opačným smerom.

„Nira, vďaka Merlinovi!" George sa k nej vrhol, len čo sa za ňou zavreli dvere učebne arytmancie a jej splývavé zaklínadlo sa rozplynulo. V poslednej chvíli sa zarazil a neobjal ju, aj keď to zjavne mal v úmysle.

„Ty si nám dala," pridal sa aj Fred, bolo na ňom vidieť, ako veľmi mu odľahlo.

„Tomu ty hovoríš... zdržanie Snapea?!" Nira sa snažila chytiť dych. Celú cestu zo žalárov bežala ako najrýchlejšie vedela. Srdce povzbudené adrenalínom jej divoko bilo zvnútra do rebier. „To bolo menej než pätnásť minút!" Len s veľkou námahou sa držala, aby nezačala na Freda kričať.

„Ja za to nemôžem," bránil sa Fred. „Kto mohol tušiť, že ho Hamiltonová tak znechutí?"

„Čože?" Nira sa opierala rukami o kolená. Dych sa jej pomaly vracal k normálu. Nechápavý pohľad upierala na Freda.

Fred sa ošil. „No vieš, poslal som Hamiltonovej odkaz napísaný akože Snapeovým písmom, že hneď po večeri s ňou súrne potrebuje hovoriť. Hamiltonová po ňom tvrdo ide už od tretieho ročníka. Asi to nebolo dostatočné rozptýlenie," pokrčil Fred ramená.

Nira naňho len chvíľu neveriacky zízala, než to jej mozog nejak spracoval. Začal v nej stúpať hnev. „Chceš povedať, že sme celú túto akciu postavili na... domnienke, že nejaká nána Snapea zvedie? Čo si si vôbec myslel?! Je skutočný zázrak, že si ma nevšimol! Vieš, čo by nasledovalo, keby ma tam našiel?!" vedela, že sa správa trochu nepríčetne, ale až teraz jej začali dochádzať všetky súvislosti. Vzhľadom na to, čo videla... keby ju tam Snape objavil...

„No tak pŕŕŕ! Predovšetkým si do toho šla dobrovoľne. Vedela si, že to bude nebezpečné. George sa ťa neustále pýtal, či sa na to nechceš vykašľať!"

„Fred! No tak," ozval sa George, ktorý doteraz mlčal.

„Čo no tak?!" oboril sa naňho Fred. „Pýtal si sa jej, či to nechce vzdať!"

„Vôbec si ju do toho nemal zaťahovať!" George tiež pomaly zvyšoval hlas.

„Takže je to všetko moja vina, čo?! Iste, ako vždy!"

„Nezačínaj!" zarazil ho George.

„Máš aspoň tie pazúry?!" Fred sa opäť otočil k Nire, tvár stiahnutú v nahnevanej grimase.

„Nemala som dosť času!" zavrčala Nira.

„Skvelé!" Fred rozhodil rukami. „Takže to bolo všetko nanič. Mal som si ísť po ne sám a nespoliehať sa na Slizolinčanku!" na päte sa otočil a než by ho niekto zadržal, vybehol z miestnosti.

George ostal stáť ako prikovaný. Bolo vidieť, že sa v ňom bijú dva protipóly. Jeden, ktorý mu hovoril, že musí držať so svojím dvojčaťom a druhý, ktorý ho chcel zmlátiť za urážku dievčaťa, ktoré sa mu páči.

„Bež za ním," povedala Nira odmerane. To s tou Slizolinčankou sa jej vážne dotklo. Ale pravdou bolo, že do toho šla dobrovoľne. „Nemala som naňho byť hnusná. Vedela som, do čoho idem a ty si sa ma snažil odhovoriť."

„Fred ťa zneužil. Nemal na to právo. A navyše to celé podcenil. Ani mne nepovedal, ako zamýšľa Snapea rozptýliť. Keby som to vedel..."

„Nechcem, aby ste sa kvôli mne hádali."

George pokrútil hlavou. „My sa neustále kvôli niečomu dohadujeme."

„No i tak by si za ním mal ísť. Som v poriadku, vážne," snažila sa ho presvedčiť. Potrebovala byť sama, potrebovala sa nad tým všetkým zamyslieť.

George váhal.

„Naozaj, George!" Nira sa trochu povzbudivo usmiala. „Uvidíme sa zajtra."

„Fakt si v poriadku? Snape si ťa teda nevšimol?"

„Ver mi, že keby si ma všimol, tak tu teraz nestojím."

George si ju starostlivo premeriaval. „Videla si snáď, ako si čistí smrťožrútsku masku?" nervózne sa pousmial.

Niečo oveľa horšie! Povedala v duchu, no navonok pokrútila hlavou. „Sadol si za stôl a s veľmi zlomyseľným výrazom začal opravovať domáce úlohy."

„No, to sa tak naňho podobá," usmial sa George, teraz už trochu uvoľnenejšie. „Tak sa teda uvidíme zajtra. A ja zatiaľ pôjdem nakopať toho ryšavého paka!" Zaváhal, chvíľu to vyzeralo, akoby zvažoval, či sa má pokúsiť ju pobozkať, ale nakoniec si to zjavne rozmyslel. Ešte sa na ňu raz usmial a potom aj on odišiel z učebne.

Keď Nira osamela, úsmev jej v okamihu zmizol z tváre. Siahla do habitu a vylovila sklenenú fľaštičku s pazúrmi. Vlastne ani nevedela, prečo ich Fredovi nedala. Bola naňho naštvaná, bola vyvedená z mieri, ale hlavne... prepadol ju pocit viny. Fľaštičku zovrela v dlani a zviezla sa na najbližšiu stoličku. Pred očami sa jej opäť zjavila Snapeova tvár, keď hľadel na Patronusa. Nebola to pretvárka, o tom bola presvedčená. Že by Snapeovi naozaj krivdila? Kúzlo Patronus bolo stelesnením pozitívnej mágie a temní mágovia ho neboli schopní vyčarovať. Snape ho vyčaroval a potom... Kto je, sakra, Lily?