Bola streda po vyučovaní. Nira sedela v knižnici a práve listovala v knihe Nežiadúce účinky bežne používaných elixírov, keď jej ktosi poklopal na rameno. Otočila sa. Bol to George.

„Ahoj," usmiala sa naňho.

„Ahoj," úsmev jej opätoval. „Čo to čítaš?"

Nirin úsmev trochu povädol. „Píšem prácu pre Snapea. Zase mi dal úlohu navyše. Zrejme má pocit, že nemám čo robiť!" zamračila sa.

George neveriacky pokrútil hlavou. „Keby som nevedel, že elixíry potrebuješ, povedal by som ti, aby si sa na ne tiež vykašľala."

„Merlinžiaľ ich potrebujem."

„Preto nič nehovorím," uškrnul sa.

„Pssst!" ozvalo sa od stolu knihovníčky, pani Pinceovej.

„Prisadneš si?" spýtala sa Nira šeptom.

George pokrútil hlavou: „Nie... len som ti chcel povedať, že už máme termín prvého stretnutia."

„Vážne? To bolo rýchle."

George prikývol. „Je to dnes o ôsmej večer, siedme poschodie oproti gobelínu, na ktorom traja trollovia palicujú Barnabáša Bláznivého."

„Dnes?" zamrkala Nira. „Ale my máme dnes astronómiu."

„Neboj, Alica a Lee tam idú tiež a nemyslím si, že to bude tak dlho trvať," žmurkol na ňu.

„No dobre," prikývla Nira, zaváhala, napokon však dodala, „nehneváš sa?"

George sa zatváril prekvapene. „Prečo?"

„Však vieš... v sobotu, keď sme sa lúčili... ten bozk..."

George na ňu chvíľu nechápavo hľadel, dokým mu to nedošlo. Následne sa usmial a pokrútil hlavou. „Povedal som predsa, že na teba nebudem tlačiť."

„Tak dobre, len nechcem, aby si si myslel, že mi na tebe nezáleží..."

„Toto je knižnica, nie tokáreň!" naraz sa za nimi objavila drobná postava pani Pinceovej. Pery na vychudnutej tvári mala stiahnuté do úzkej linky a spod zamračeného svetlého obočia na nich hľadela cez hrubé sklá okuliarov. „Ak sa chcete rozprávať, choďte von!"

„Nie je treba, ja už aj tak musím," povedal George jej smerom, potom sa ešte raz na Niru usmial. „Uvidíme sa," otočil sa a vyšiel z knižnice.

Madam Pinceová sa na Niru ešte chvíľu nesúhlasne mračila, no potom sa aj ona pobrala ku svojmu pracovnému stolu.

Za päť osem na siedmom poschodí podľa inštrukcií, Nira po krátkom zaklopaní na naleštené dvere vošla dnu. Miestnosť bola priestranná, osvetlená blikotajúcimi fakľami a jej steny lemovali police s množstvom kníh. Väčšina ostatných študentov už posedávala na hodvábnych vankúšoch uprostred miestnosti. Hermiona bola zahĺbená do nejakej knihy, Angelina, Alica a Katie sa potichu rozprávali a Harry niečo vysvetľoval skupinke mladších študentov.

Keď Nira vošla, pozrel jej smerom, kývol hlavou na pozdrav. Usmiala sa naňho a následne sa usadila na prázdny vankúš vedľa Angeliny. „Čo je to za miesto?" spýtala sa a so záujmom sa rozhliadala okolo seba.

„Vraj sa volá Núdzová miestnosť," odvetila Alica.

„Núdzová?" zopakovala Nira zaujato.

„Harry vravel, že sa zjaví vtedy, keď ju potrebuješ," zapojila sa Angelina.

Nira pokrútila hlavou. „Rokfort je skutočne plný tajomstiev."

Dvere sa otvorili, do miestnosti vošli Fred, George a Lee. Usadili sa na posledné tri voľné vankúše.

„Dobre," povedal Harry, keď o ôsmej miestnosť zamkol a pozrel na nich.

Všetci naňho s očakávaním bez slova hľadeli.

„Našli sme túto miestnosť na praktické cvičenie, a ako ste určite zistili, je celkom fajn."

„Je fantastická!" zvolalo nadšene tmavovlasé dievča ázijského pôvodu.

„Je zvláštna," vyhlásil Fred, ktorý sa neprestával zamračene obzerať. „Raz sme sa tu skryli pred Filchom, pamätáš, George? Ale vtedy to bola iba komora na metly."

„Hej, Harry, čo je toto?" spýtal sa černošský chlapec zozadu a ukazoval na rôzne detektory čiernej mágie rozmiestnené na policiach v zadnej časti miestnosti.

„Detektory čiernej mágie," vysvetlil Harry. „V podstate upozorňujú, keď sú na blízku čierni mágovia alebo nepriatelia, ale nedá sa na ne celkom spoľahnúť, možno ich oklamať," na chvíľu sa odmlčal, zahľadel sa do puknutého zrkadla. „Rozmýšľal som," pokračoval, keď na nich opäť pozrel, „s čím by sme mali začať a... Čo je Hermiona?" pozrel jej smerom, lebo mávala rukou vystrčenou vo vzduchu.

„Myslím, že by sme mali zvoliť vodcu," vyhlásila.

„Harry je vodca!" zamračilo sa na ňu dievča ázijského pôvodu.

„Áno, ale myslím, že by sme mali o tom riadne hlasovať," odvetila Hermiona pokojne. „Bude to tak formálne a on získa autoritu. Takže, kto si myslí, že Harry by mal byť vodca?"

Všetci zdvihli ruky.

„Ech... dobre, ďakujem," ošil sa Harry nervózne. „A... čo je zase, Hermiona?"

„Myslím si tiež, že by sme sa mali nejako nazývať. Podporilo by to ducha tímu a jednoty, nemyslíte?"

„Mohli by sme byť antiumbridgeovská liga?" navrhla Angelina.

„Alebo Ministerstvo mágie je skupina blbcov," vyhlásil Fred.

„Skôr som rozmýšľala," Hermiona sa na Freda zamračila, „že by to mal byť názov, ktorý by každému neprezradil, čo robíme, aby sme sa o tom bezpečne mohli rozprávať aj mimo stretnutí."

„Dobrovoľná asociácia?" povedalo ázijské dievča. „Skrátene DA, nikto by nevedel, o čom hovoríme."

„Áno, DA je dobré," zapojila sa sestra Freda a Georgea. „Ale radšej nech to znamená Dumbledorova armáda, lebo tej sa najväčšmi bojí, či nie?"

V miestnosti sa rozľahol smiech a Nira sa pobavene uškrnula pri predstave Albusovho výrazu, keby sa to dozvedel.

„Všetci sú za DA?" spýtala sa Hermiona.

Nira zdvihla ruku a zdalo sa, že s ňou aj väčšina ostatných členov.

„To je väčšina – návrh bol prijatý!" vyhlásila Hermiona, keď spočítala zdvihnuté ruky. Následne vytiahla zoznam mien, ktorý naposledy podpisovali a do hornej časti napísala: DUMBLEDOROVA ARMÁDA

„Dobre teda," prehovoril opäť Harry, „tak už začneme trénovať? Myslel som, že prvé, čo by sme mali skúšať, je Expelliarmus, odzbrojovacie zaklínadlo. Viem, že je to dosť jednoduché, ale mne sa veľmi zišlo..."

„Och, prosím ťa," Zacharias Smith prevrátil oči a prekrížil si ruky na hrudi. „Ja si nemyslím, že práve Expelliarmusby nám pomohol proti Veď-Viete-Komu, ty áno?"

„Ja som ho proti nemu použil," potichu povedal Harry. „V júni mi to zachránilo život."

V miestnosti zavládlo hrobové ticho.

„Ale ak si myslíš," pokračoval Harry odmerane, „že je to pod tvoju úroveň, môžeš odísť."

Smith sa nepohol.

„Dobre, myslím, že by sme sa mali rozdeliť do dvojíc a cvičiť."

Všetci sa v momente postavili a rozdelili sa do dvojíc. Nira sa spárovala s Angelinou, Fred s Georgeom si neďaleko nich stúpli vedľa seba a Alica si pripravila prútik proti Leeovi.

„Dobre..." zavelil Harry, „keď napočítam do troch – jeden, dva, tri..."

Miestnosť odrazu vybuchla zábleskami červeného svetla, ktoré smerovali do všetkých strán. Nire prútik vyletel z ruky, nie však dôsledkom Angelininho zaklínadla, ktoré ju asi o meter minulo, no zaklínadlom niekoho, kto na ňu vlastne vôbec nemieril. V poslednej chvíli sa zarazila a prútik si neprivolala podobným spôsobom, ako pred niekoľkými týždňami počas Snapeovho trestu v kuchyni. Usúdila, že bude múdrejšie, nechať si túto schopnosť pre seba.

„Zasiahla som ťa?" spýtala sa Angelina, keď sa Nira s prútikom v ruke opäť vrátila na miesto.

„Myslím, že to bol niekto iný," pokrútila Nira hlavou. „Tak znovu?"

Keď Angelina prikývla, obe proti sebe namierili prútiky.

„Expelliarmus!" zvolala Angelina.

Nira nepovedala nič, no i tak bolo jej kúzlo rýchlejšie. Letiaci Angelinin prútik zachytila vo vzduchu.

Angelina na ňu ostala užasnuto hľadieť. „Ty ovládaš neverbálne zaklínadlá?" z jej hlasu zaznieval obdiv.

„Snažím sa. Ale nie vždy mi to vyjde," odvetila Nira a pomocou svojho prútika dopravila Angeline ten jej. „Znovu?"

Situácia sa opakovala.

„Si moc rýchla!" sťažovala si Angelina, keď opäť dostala späť svoj prútik.

„Tak teraz ty," povzbudila ju Nira. „Nebudem sa brániť. Chce to len prax, uvidíš."

Angelina sa mračila, no nehádala sa. Opäť na ňu zamierila a tentoraz bolo jej zaklínadlo úspešné. Po pár pokusoch už Angelina mierila presne a aj rýchlosť, akou to robila sa zlepšovala.

Harry zatiaľ prechádzal medzi nimi a opravoval postoj, pohyb prútikom, či výslovnosť zaklínadla.

Trénovali už hodnú chvíľu, keď sa odrazu miestnosťou rozľahol ostrý zvuk píšťalky. Všetci razom prestali a pozreli na Harryho.

„Nebolo to zlé," povzbudzoval ich, „ale rozhodne je ešte čo zlepšovať. Skúste to znova."

Miestnosť sa opäť naplnila výkrikmi a zábleskami červeného svetla. Tentoraz to však už netrvalo dlho, kým sa opäť ozval zvuk píšťalky.

„No bolo to celkom dobré," vyhlásil Harry, keď posledné dva prútiky dopadli na zem, „ale prešvihli sme čas, takže už radšej pôjdeme. Na budúci týždeň o tom istom čase, na tom istom mieste?"

„Skôr!" vykríkol ktosi a viacerí súhlasne zamumlali.

„Začne sa metlobalová sezóna," namietla Angelina okamžite. „Tímy potrebujú aj trénovať!"

„Tak teda na budúcu stredu večer," určil Harry, „potom sa môžeme dohodnúť aj na ďalších stretnutiach. Ale teraz už radšej poďme," vytiahol kus dosť staro vyzerajúceho pergamenu a potom ich v malých skupinkách začal vypúšťať von.

„Tak ako vám to šlo?" spýtal sa George, keď on, Fred, Angelina a Nira opustili núdzovú miestnosť.

„Nira ovláda neverbálne zaklínadlá," oznámila Angelina a zdalo sa, že ju to trochu štve.

„Vážne?" George sa na Niru žiarivo usmial.

„Neverbálne zaklínadlá sme v rámci obrannej mágie mali od šiesteho ročníka," pokrčila Nira ramená. „Ale ako som povedala Angeline, nie vždy mi to vyjde."

„Zrejme ste mali lepšiu výuku obrany než my," poznamenal George.

„Mali sme väčšinu času jedného učiteľa," prikývla Nira. „A bol celkom schopný."

„Škoda, že u nás sa to tak menilo," povzdychla si Angelina namrzene. „Za celú tú dobu bol skutočne schopný len profesor Lupin. No keď sa zistilo, že je to vlkolak, vyhodili ho."

„Moody tiež nebol zlý," ozval sa Fred.

„Až na to, že to nebol Moody!" protestoval George.

„My sme už na mieste," oznámila Angelina Nire, keď všetci zastali pred veľkým portrétom bucľatej ženy v ružových nariasených šatách.

„Dobre sa vyspi," žmurkol na ňu George.

„Ďakujem," usmiala sa Nira, „no ešte ma čaká hodina astronómie."

„Vlastne tá astronómia..." buchol sa George do čela.

„Uvidíme sa zajtra," rozlúčila sa s nimi a zamierila do slizolinskej klubovne. Pred hodinou astronómie by si mohla ešte niečo prečítať.

Slizolinská klubovňa bola poloprázdna. Tu a tam v kreslách a pri stoloch posedávali menšie skupinky študentov, v krbe blčal oheň, takže tam bolo oveľa teplejšie, než na studených rokfortských chodbách, kde okolo okien bolo počuť fičiaci vietor.

„Hej, Benettonová!"

Nira mala práve namierené k najvzdialenejšiemu kreslu na druhom konci miestnosti, keď začula svoje meno. Otočila sa za hlasom, pripravená čeliť nadávkam a posmeškom.

Hlas patril Victorovi Morenovi a prichádzal od neďalekého stola, kde sa Moren a jeho partička skláňali nad učebnicami. Nira naňho spýtavo pozrela.

„Prisadni si k nám," vyhlásil, následne mávol prútikom. Neďaleko stojaca voľná stolička doplachtila k ich stolu. Jeho spoločníci zdvihli hlavy a neveriacky naňho pozreli.

„Victor! To nemyslíš vážne?!" zamračilo sa dievča so špicatým nosom a tmavými vlasmi, ktoré Niru pri každej príležitosti častovalo nadávkami. „Ja s ňou pri jednom stole sedieť nebudem!" vyhlásilo rezolútne.

„Tak si odsadni, Zina!" Moren na dievča uprel zamračený pohľad a dievča evidentne stratilo reč, len naňho neveriacky zízalo. Opäť pozrel na Niru.

„Ďakujem, ale radšej si sadnem inam," pokrútila Nira hlavou, keď usúdila, že to myslí vážne.

„Neblázni!" vyhlásil pevným hlasom. „Všetci sa pripravujeme na MLOK-y, tak si vzájomne môžeme pomôcť."

„Victor!" zalapala Zina po dychu.

„Už som ti povedal, že si môžeš odsadnúť!"

Zina párkrát naprázdno otvorila a zavrela ústa, strelila po Nire nenávistným pohľadom, následne sa postavila, zobrala si svoje veci a bez ďalšieho slova sa vydala von zo spoločenskej miestnosti. Hneď na to sa postavil svetlovlasý chalan menom Aaron a rozbehol sa za ňou.

„Zina, neblázni! Vráť sa!" počuli jeho slová, dokým sa nestratil za priechodom na chodbu.

„Sadni si," Moren bez mihnutia oka ukázal na prázdnu stoličku vedľa seba, na ktorej pred chvíľou sedela Zina. Jeho výraz prezrádzal, že negatívnu odpoveď nemieni akceptovať.

Nira mu chvíľu hľadela do očí, no vzápätí rozhodne pokrútila hlavou. „Ďakujem, ale radšej sa učím sama," otočila sa im chrbtom a zamierila do rohu miestnosti k prázdnemu kreslu.