Nira na Rokforte nikdy nebola, ak nepočítame tých niekoľko minút pred začiatkom školského roku. Dumbledore nechcel riskovať, že by sa o nej niekto dozvedel. O hrade však veľa čítala a v jej predstavách vyzeral presne tak ako teraz. Vysvietený kamenný hrad sa nad temným pokojným jazerom majestátne týčil. Bol to úchvatný pohľad. Keď sa previezli na loďkách k druhému brehu, profesorka ich zaviedla cez vysoké vstupné dvere z mohutného dubového dreva do vstupnej haly. Všetci starší študenti už sedeli vo Veľkej sieni.

„Tu ostaňte stáť," pokynula profesorka odmerane a dlhý rad prvákov sa zastavil. „Toto je profesorka McGonagallová, zástupkyňa riaditeľa," ukázala ponad ich hlavy na postaršiu vysokú štíhlu profesorku v tmavozelenom habite, s čiernym špicatým klobúkom. Práve prechádzala okolo Niry stojacej trochu bokom a v rukách niesla drevený stolček s veľmi staro vyzerajúcim koženým klobúkom. „Prenechávam vám ich, Minerva," povedala profesorka, keď si Minerva McGonagallová stúpla vedľa nej. Zvrtla sa a po chvíli zašla za roh.

Nira si profesorku McGonagallovú lepšie obzrela. Vedela, že je riaditeľovou zástupkyňou. Albus o nej vždy hovoril ako o vynikajúcej čarodejnici, spoľahlivej a výbornej profesorke. Nira sa už veľmi tešila na stretnutie s vedúcou Chrabromilu. Profesorka však pôsobila dosť chladne a odmerane, prísne sa mračila na zástup prvákov pod sebou, a aj keď sa Nira nad prvákmi týčila a nešla prehliadnuť, nevenovala jej jediný pohľad, akoby tam vôbec nebola.

„Vítam vás na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej," prehovorila prísnym hlasom, z ktorého len nepatrne zaznieval škótsky akcent. Očami preletela ustráchané tváre pod sebou. „Naša škola má štyri fakulty. Chrabromil, Bystrohlav, Bifľomor a Slizolin. Do jednej z nich vás už o malú chvíľu pridelí Rokfortský klobúk, ktorý práve držím v rukách." Trochu nadvihla drevený stolček s klobúkom, aby ho všetci videli. „Každá fakulta zbiera počas roka body za svoje úspechy. Za prípadné neúspechy, či porušenie školského poriadku, sa jej body strhnú. Preto je na každom z vás, aby ste si počínali čo najprospešnejšie pre vašu fakultu. Na konci roka získa fakulta s najvyšším počtom bodov školský pohár. Každá fakulta má šiestich prefektov. Ak budete mať akékoľvek otázky, môžete sa obrátiť na nich. Ochotne vám poradia. Taktiež môžete prípadné problémy konzultovať s vedúcim vašej fakulty, no poprosila by som vás, aby sa to dialo len v najnutnejších prípadoch. Teraz..." všetkých si premerala ďalším prísnym pohľadom, „vstúpime do Veľkej siene a vy sa postavíte vedľa seba do radu, čelom ku svojim budúcim spolužiakom. Keď prečítam vaše meno, posadíte sa na stolček a ja vám položím na hlavu klobúk, ktorý vám vyberie fakultu."

Nira to už nevydržala, doposiaľ ju profesorka ignorovala, akoby tam ani nebola. „Pani profesorka, prepáčte, ale..."

„Áno, slečna Benettonová, viem o vás," konečne na ňu pozrela. „Počkáte tu, kým vás nezavolám!" Potom sa opäť otočila k prvákom: „Prosím, nasledujte ma."

Dvere Veľkej siene sa otvorili a profesorka McGonagallová na čele, vpochodovala aj s radom prvákov dnu. Dvere sa za nimi hneď zavreli.

Nira sa zamračila. Iste! Ja tu počkám! Budem si tu poslušne postávať, až kým ma nezavoláte. Samozrejme nečakala žiadne oslavné fanfáry a vrúcne objatia, ale svoje prijatie na Rokfort si predstavovala predsa len o čosi vľúdnejšie.

Zo siene sa ozval potlesk. To asi klobúk dospieval pieseň. Pomyslela si. Teraz bude nasledovať triedenie prvákov. A potom príde na rad ona. Teda, ak na ňu nezabudnú. Čo sa Nire momentálne nezdalo až také vylúčené.

Trvalo to ešte hodnú chvíľu, no napokon sa dvere začali samé od seba pomaly otvárať. Sieňou zaznel pevný profesorkin hlas: „Chcela by som sem pozvať slečnu Niru Elizabeth Benettonovú, ktorá k nám prestúpila z Veľkej severoamerickej školy čarov a kúziel a nastúpi do siedmeho ročníka."

Nira sa prestala opierať o najbližšiu kamennú sochu a než sa dvere otvorili dokorán, predstúpila pred ne. Veľká sieň bola nádherne osvetlená tisícom sviečok, ktoré osvetľovali množstvo zvedavých tvárí. Otáčali sa k nej, keď prechádzala stredovou uličkou k profesorke McGonagallovej. Cítila, ako jej srdce bije až v krku. Dala by čokoľvek za to, aby sa mohla len tak nenápadne preplížiť sieňou. Od neďalekého stolu na ňu povzbudivo zamávala Angelina so svojimi priateľkami. O kúsok ďalej sedeli Fred, George a Lee. Všetci traja sa na ňu usmievali a George zo všetkých troch najviac. Naproti tomu od stola, kde sedel Malfoy so svojimi kumpánmi, začula nepríjemné zlostné syčanie. Nevenovala mu však pozornosť.

Konečne, zdalo sa jej to ako večnosť, podišla ku stolčeku pred profesorským stolom. Predtým než si sadla, venovala krátky pohľad Dumbledorovi. Vo svojom fialovom habite posiatom striebornými hviezdičkami vyzeral trochu smiešne, no Nire práve v tejto chvíli nebolo veľmi do smiechu. Profesorka McGonagallová jej položila na hlavu klobúk a trochu odstúpila. Zviezol sa jej takmer na nos. Čakala a spolu s ňou aj celá Veľká sieň, klobúk však mlčal. Ticho sa nepríjemne naťahovalo, od stolov sa začínalo niesť nespokojné mrmlanie. Vo chvíli, keď už si Nira myslela, že sa pokazil, alebo horšie, že ju nepriradí nikam a ona bude musieť zase odísť, záplata na jeho prednej časti sa odklopila a do ticha zaznel hlasný výkrik: „SLIZOLIN!"

Nira ostala paralyzovane sedieť neschopná slova. Pozerala do tmy klobúka a len postupne jej dochádzalo, čo sa práve stalo. To nemôže byť pravda! Pomaly si ho zložila z hlavy, pozrela na profesorku McGonagallovú stojacu vedľa nej. Pery mala stiahnuté do úzkej linky a mračila sa na ňu. Nira pozrela na stôl v zelených farbách. Mala pocit, že všetci, čo za ním sedeli sa na ňu nepriateľsky mračili. Malfoy na ňu civel s otvorenými ústami. Na chrabromilský stôl sa pozrieť neodvážila. Ako sa asi tvária jej noví priatelia?

„Tak, slečna," doľahol k nej rázny hlas profesorky McGonagallovej, „mohli by ste mi vrátiť klobúk a posadiť sa ku svojmu fakultnému stolu?"

Nira sa postavila. Než však pustila klobúk do profesorkiných rúk, šeptom prehovorila: „Nemohla by som to skúsiť ešte raz?"

Profesorka McGonagallová po krátkom váhaní, keď jej pohľad na sekundu zaletel k Dumbledorovi, pokrútila hlavou a povedala: „Rozhodnutie klobúka je nevratné," a len celkom nečujne dodala, „Merlinžiaľ."

Nira ako vo sne zišla po schodíkoch, prešla tých pár krokov a bezmocne sa zviezla na najbližšie voľné miesto. Pozrieť na Dumbledora sa pod takým drobnohľadom neodvážila. Slizolinčania sediaci najbližšie od nej sa trochu odtiahli. Dokonca začula tichú poznámku o humusáčke. Takmer nič z toho však poriadne nevnímala. V hlave jej neuveriteľne hučalo. Až teraz pozrela na Albusa stojaceho a pokojným hlasom niečo hovoriaceho celej Veľkej sieni. Pohľad jej neopätoval.

Slizolin! Ako to môže byť Slizolin?! Tieto dve vety sa jej neustále pretáčali v hlave ako pokazená gramofónová platňa. Cítila sa prázdna, akoby z nej v okamihu niekto odsal všetok život. A vedúcim jej fakulty bude... Snape! To je snáď zlý sen!

Pohľad jej skĺzol k neďaleko sediacemu profesorovi. Spod zamračeného obočia hľadel na ňu tými svojimi chladnými temnými očami. Jeho pohľad nevydržala, odvrátila sa skôr, než sa jej do očí natlačia slzy.

Sieňou sa ozval smiech a potlesk. Dumbledore si sadol, na Niru ešte stále nepozrel. Sčista-jasna sa na stoloch zjavilo jedlo. Taniere s kusmi mäsa, koláčmi, zeleninovými jedlami, chlebom, omáčkami a krčahmi tekvicového džúsu. Nira však nemala na nič chuť. Ešte pred vstupom do Veľkej siene myslela, že umrie od hladu. A teraz? Všetko jedlo sveta by vymenila za možnosť sedieť pri hociktorom inom stole. Skľúčene preletela pohľadom všetky tie šťastné spokojné tváre napchávajúce sa jedlom. Zazrela Hermionu. Rozprávala sa s nejakým duchom. Zrejme sa už o amerických štúdiách nebude chcieť baviť. Jej pohľad zaletel k Georgeovi, ktorý na ňu stále neveriacky vyvaľoval oči. Zahľadela sa do taniera. Mala čo robiť, aby ostala navonok pokojná, celé jej vnútro sa však zmietalo v kŕči, mlátilo päsťami okolo seba a kričalo, že ona v Slizoline nebude! Veľmi dobre si však uvedomovala, že minimálne tri štvrtiny Slizolinčanov ju spaľujú nenávistným pohľadom. Rozplakať sa? Už len to by jej chýbalo! Načiahla sa za najbližším tanierom. Naložila si porciu zemiakovej kaše a aj keď sa jej zdalo, že do tej kaše primiešali minimálne drevené triesky ak nie klince, s námahou začala jesť.

„Albus! To predsa nie je možné!" Bolo po oslave. Dumbledore stál pri okne vo svojej pracovni. Nira sa nervózne prechádzala sem a tam. „To musí byť nejaký omyl! Ja nemôžem ísť do Slizolinu! Nemám predsa ani čistú krv! Ten klobúk sa zbláznil!" Zastala a pozrela naňho. Zamyslene hľadel do tmy, zdalo sa, že jej nevenuje pozornosť. „Triedenie sa musí zopakovať!" naliehala, keď od neho nedostala žiadnu odpoveď.

Konečne na ňu pozrel. „Naozaj ťa to tak prekvapuje?" spýtal sa potichu.

Nira sa zarazila. „Ako to myslíš?"

„Na Ilvermorny si predsa bola vo fakulte Rohada," začal pomaly, „zrejme to klobúk videl a preto ťa pridelil do Slizolinu."

„To nemyslíš vážne!" neveriacky mu hľadela do jeho jasnomodrých očí. „Rokfortskou alternatívou pre Rohada je predsa Bystrohlav! Navyše, nie je had ako had. U Rohada nikto rozdiely v pôvode nerobil. Tú fakultu vyštudovali mnohí významní čarodejníci a čarodejnice."

„Prečo si myslíš, že v Slizoline by to malo byť inak? Tiež tam študovali mnohí významní čarodejníci a čarodejnice."

„Napríklad Voldemort?!" skočila mu Nira nahnevane do reči. Čo sa jej tu vlastne snaží nahovoriť? „Albus! Do tej fakulty chodia deti vrahov mojich rodičov! Deti smrťožrútov, budúci smrťožrúti! Nevidel si, ako sa ma snažili usmažiť pohľadom, keď som si prisadla k tomu stolu?!"

Dumbledore zdvihol ruku, aby ju umlčal. „Podľa mňa zbytočne zovšeobecňuješ, Nira. Svet sa predsa nedelí na dobrých a smrťožrútov! Navyše nikde nie je napísané, že do Slizolinu môžu chodiť len deti s čistou krvou. Klobúk mal určite dôvod, prečo ťa tam zaradil."

„Takže s tým nič neurobíš?!" Nira mala prekrížené ruky cez prsia a mračila sa čím ďalej, tým viac. Neznášala, keď sa s ňou takto rozprával. Za všetkým videl nejaký vyšší zmysel. Ale čo dobré a komu by toto mohlo priniesť?!

Dumbledore len pokrútil hlavou. „Aj keby som chcel, tak nemôžem. Rozhodnutie klobúka je záväzné. Môžeš to prijať, alebo..." zaváhal.

„Alebo?" zopakovala chladne.

„Nira, ty predsa vieš, že pre teba chcem len to najlepšie," povzdychol si rezignovane.

„Alebo čo, Albus?" neprestala.

Dumbledore sa zamračil, následne si však povzdychol a ospravedlňujúco na ňu pozrel. „Môžeš sa vrátiť do Ameriky. Napíšem profesorovi Fontaineovi. Určite by to nebol problém. Bola by si tam v bezpečí..."

„Takže o to tu ide?!" Nire to naraz došlo. „Zariadil si, aby ma klobúk pridelil do Slizolinu!"

„Nira!"

„Nie! Nemysli si, že sa ma tak ľahko zbavíš! Mám byť v Slizoline? Fajn!" zavrčala zúrivo a zvrtla sa ku dverám. Už mu nemala čo povedať. Mala čakať niečo podobné.

„Nira," Dumbledore sa ju snažil zastaviť, ale ona ho nepočúvala. Vybehla z miestnosti a zatresla za sebou dvere takou silou, až sa takmer otriasli kamenné základy hradu.