Keď sa nad tým neskôr zamyslela, nedokázala vysvetliť, prečo sa tomu zaklínadlu uhla. Počula za sebou nejaký pohyb? Bola to snáď nejaká predtucha? Možno by bolo lepšie, keby sa ním nechala zasiahnuť. Ušetrila by si kopu problémov.

Stupefy!" ozval sa Malfoyov výkrik a červený lúč svetla jej presvišťal okolo pravého ucha.

Nachádzali sa v žalároch, nie moc ďaleko od slizolinskej klubovne. Nira kráčala zamyslene po chodbe, keď ju prepadol ten neodbytný pocit. V okamihu sa otočila. Proti nej stál Malfoy, Crabbe a Goyle. Všetci traja s vytiahnutými prútikmi.

„Zase vy? Naposledy vám to nestačilo?!" aj ona už mala prútik v ruke a mierila proti Malfoyovi.

„Za tú urážku ťa usmažím zaživa!" zavrčal Malfoy a švihol prútikom. „Incendio!" Proti Nire vyšľahol ohnivý plameň.

Aquamenti!" reagovala okamžite, oheň uhasila prúdom vody.

Petrificus totalus!" vykríkol Goyle.

Protego!" zablokovala ho Nira.

Stingio!" zvolal Crabbe.

„AU!" Nira naňho škaredo pozrela, keď ju zaklínadlo zasiahlo do ľavého ramena. Okamžite v ňom pocítila pálčivú bolesť.

Stupefy!" skúsil to opäť Malfoy.

„Tak už dosť!" Opäť sa uhla a než k nej vyslali ďalšiu kliatbu, zvolala: „Silencio!"

Všetci traja naraz zalapali po dychu, otvárali ústa naprázdno, ale nevychádzal z nich žiaden zvuk a aj keď mávali prútikmi, žiadne ďalšie zaklínadlo proti nej nevyslali.

Nira sa spokojne usmiala. „Na neverbálne zaklínadlá si ešte chvíľu počkáte."

Malfoy sa zamračil. Narovnal sa, pozrel na Goylea a kývol smerom k Nire, pričom päsťou naznačil úder. Goyle zamrkal, potom mu evidentne svitlo. Schoval prútik, nahrbil sa a ako buldozér sa rozbehol vpred. Nira naňho hľadela s nadvihnutým obočím. Tí sú na ňu asi naozaj naštvaní. Vo vzduchu vykreslila koncom prútika slučku a v momente sa Goyle vzniesol do vzduchu. Prekvapene na ňu vyvalil oči. V ďalšom okamihu sa chrbtom prilepil ku stropu. Vystrašene mával rukami a nohami.

Malfoy zbledol. Vzápätí však pozrel na Crabbea a dal mu posunkom rovnaký pokyn, ako predtým Goyleovi. Crabbe zaváhal, no napokon sa predsa len otočil k Nire. Demonštratívne si popukal kĺby na hánkach a rozbehol sa k nej. Odrazu aj on visel prilepený na strope.

Nira svoj zamračený pohľad uprela na Malfoya. „Ešte niečo?" spýtala sa ľadovým hlasom.

Poblednutý Malfoy naprázdno prehltol, zamieril na ňu svojím prútikom, naraz sa však zvrtol a rozbehol sa opačným smerom.

„Odvážny ako kopa hnoja!" precedila Nira pomedzi zuby, pozrela na svoje ľavé rameno, ktoré ju neprestávalo páliť. Vyskákali jej na ňom drobné pľuzgieriky a koža jej napuchla. „Pŕhliace zaklínadlo," skonštatovala, „čakala by som od vás niečo dômyselnejšie." Proti ramenu priložila hrot svojho prútika a jemne ním prešla zo strany na stranu. Pľuzgiere začali miznúť, opuch sa strácal, behom chvíľky bolo jej rameno ako pred tým.

„Čo sa to tu deje?!" ozvalo sa jej za chrbtom, až nadskočila.

Chodbou si to rázovala profesorka Umbridgeová vo svojom ružovom svetri, tvárila sa ako ropucha, ktorej niekto pred nosom uchmatol veľmi šťavnatú kobylku a v tesnom závese za ňou kráčal Malfoy. Farba sa mu vrátila a teraz mal na tvári veľmi zlomyseľný výraz.

Nira sa narovnala. Na okamih pohľadom zaletela k Malfoyovi a v duchu mu sľubovala, že pri najbližšej príležitosti aj jeho prilepí ku stropu. „Nič," odvetila, pokojne čelila profesorkinmu nahnevanému pohľadu.

„Nič, hovoríte!" mračila sa Umbridgeová, hlas jej nekontrolovane preskakoval. „A to je čo?!" ukázala na strop nad ich hlavami, kde ešte stále Crabbe a Goyle trepali nohami a rukami.

Nira len neurčito pokrčila ramená.

„Ako som vám hovoril, profesorka. Benettonová nás z ničoho nič napadla. Prekliala nás, aby sme sa nemohli brániť a potom prilepila Crabbea a Goylea ku stropu," vysvetľoval Malfoy a tváril sa ako nevinné ranené zviera.

„Ako by som mohla očakávať, že povieš pravdu?!" zamračila sa Nira.

„Ticho!" zvrieskla profesorka. „Mala som vedieť, že s vami budú len problémy! Čarovanie na chodbách, napádanie spolužiakov... To je hrubé porušovanie školského poriadku!" vytiahla prútik, načo Nirou trochu myklo. Zamierila ním však nahor k Malfoyovým gorilám. Švihla prútikom, nič sa nestalo. Zamračila sa a skúsila to znovu. Opäť sa nič nestalo. Stočila svoj pohľad opäť k Nire: „OKAMŽITE ICH DAJTE DOLU!"

„Deje sa niečo, profesorka?"

Niru pri tých slovách oblial studený pot. Spoza uličky sa vynoril Snape a len čo uvidel tú scénu pred sebou, na chvíľu zamrzol na mieste. Pohľadom preletel dve metajúce sa postavy na strope, Malfoyov samoľúby úškrnok, červenú tvár profesorky Umbridgeovej a zastavil sa na Nirinej tvári.

„Slečna Benettonová útočí na spolužiakov!" snažila sa profesorka ukľudniť svoj hlas, no i tak jej stále preskakoval.

Snape vytiahol prútik, zamieril ním na Crabbea a Goylea. Obaja sa pomaly zniesli k zemi. „Ak dovolíte, profesorka, ja sa o to postarám. A ubezpečujem vás, že takéto porušovanie školského poriadku neberiem na ľahkú váhu," povedal Snape ľadovo pokojným hlasom.

Malfoy sa na Niru nepríjemne uškrnul.

Profesorka Umbridgeová na Snapea chvíľu bez slova hľadela, než opäť prehovorila. „Tentokrát to nechám na vás, profesor Snape, lebo slečna Benettonová patrí do vašej fakulty. Ak sa to ale bude opakovať, vyvodím z toho dôsledky!" napravila si čiernu mašľu na hlave a odpochodovala smerom ku schodisku.

Crabbe a Goyle sa medzi tým zdvihli zo zeme. Oprašovali si habity, pričom sa stále tvárili trochu otrasene.

„Príjemnú zábavu," šepol Malfoy škodoradostne, keď prechádzal okolo nej. V doprovode svojich bodygaurdov sa o chvíľu stratil za rohom.

Nira ostala so Snapeom sama. Chvíľu ani jeden z nich neprehovoril. Snape ju spaľoval svojím ľadovým pohľadom, čeľuste pevne zatnuté.

„Zrejme ma nebudete počúvať, keď poviem, že to Malfoy na mňa zaútočil ako prvý."

Snape pomaly nosom nasal vzduch a párkrát stisol čeľuste než prehovoril. „Moja pracovňa, dnes o siedmej!" následne sa zvrtol, až za ním zavíril plášť a odišiel odkiaľ prišiel.

„Krucitroll!" vydýchla Nira potichu. Kdesi v diaľke sa ozval posmešný Zloduchov chichot.

To poobedie už behať nešla, ale rozhodne mala, pretože to čo nasledovalo, by potom možno zvládala s väčším pokojom.

„Poďte so mnou!" precedil Snape pomedzi zuby, len čo po krátkom zaklopaní otvorila dvere jeho pracovne. Prešiel popri nej na chodbu bez jediného pohľadu.

Nira chcela niečo povedať, ale čo by asi tak povedala? Snape rozhodne nebol na jej strane. Určite si dokázal domyslieť, čo sa poobede skutočne stalo, ale aj tak mu to nebránilo, aby potrestal ju. Bola by možno radšej, keby na ňu kričal. On však kráčal bez slova chodbami, na tvári nepreniknuteľný výraz, ktorý neveštil nič dobrého a Nira ho bez slova nasledovala. Možno už naozaj prehodnotil ten Filchov návrh s mučiarňou. Nezdalo sa však, že by mierili hlbšie do žalárov. Miesto toho začali stúpať nahor. Nira prekvapene zamrkala, keď ju Snape viedol k Veľkej sieni.

Sieň počas dnešnej večere bola skoro plná, dokonca za učiteľským stolom sedela väčšina učiteľov vrátane Albusa. Bolo to po prvý raz od triediacej ceremónie, keď ho znovu videla. Pichli ju výčitky svedomia, no hneď ich zahnala a pripomenula si, že je vlastne naňho naštvaná. Zaváhala, keď Snape prešiel vstupnými dverami.

„Nasledujte ma," povedal bez toho, aby sa k nej otočil.

Neblahé tušenie v nej narastalo. Prechádzali stredovou uličkou a všetci sa po nich zvedavo obzerali.

Snape sa pod schodíkmi k učiteľskému stolu zastavil a konečne na Niru pozrel. „Zostaňte tu stáť," prikázal odmerane, potom vystúpal nahor pred učiteľský stôl.

Všetci prítomní učitelia (Umbridgeová na svojom mieste nebola) ho prekvapene pozorovali. Riaditeľ sa na Niru na okamih zamračil. Snape sa otočil ku všetkým fakultným stolom, priložil si hrot prútika k hrdlu a jeho zosilnený hlas sa ozval Veľkou sieňou.

„Slečna Benettonová dnes hrubo porušila školský poriadok. Za trest sa postaví do rohu vedľa profesorského stolu a až do deviatej večer od vás bude zbierať špinavé oblečenie. Následne ho osobne a bez prútika vyperie!"

V sieni zavládlo ticho. Študenti zmätene pozerali jeden na druhého. Len pri slizolinskom stole sa skupinka okolo Malfoya začala pochechtávať. Nira si všimla, že Moren sa nesmeje, len na ňu upiera zamračený pohľad. Georgea, Freda, Angelinu ani Alicu nevidela, zato Jenny na ňu neveriacky valila oči od chrabromilského stolu. Na Albusa radšej ani nepozrela.

„Aby som vám to uľahčil," pokračoval Snape, „každý kto slečnu Benettonovú zamestná, získa svojej fakulte bod!" dokončil.

Po miestnosti sa rozľahol vzrušený šum.

Snape pohliadol k Nire. „Slečna Benettonová, prosím," ukázal rukou do rohu po svojej ľavici.

Nira zaťala zuby. Takto ju verejne ponížiť! Akoby i tak už nemala problémy zapadnúť po tom, čo sa dostala do Slizolinu. Prešla okolo Snapea bez slova a postavila sa do rohu, kam jej ukázal. Snape si následne sadol na svoje miesto a neodišiel, dokiaľ toto ponižovanie neskončilo. Z učiteľov ostával ako posledný.

„Hej, humusáčka! Oper tieto posrané gate!" do tváre ju zasiahli trenírky, ktoré smrdeli po hnojovej bombe.

„Benettonová! Toto je z dnešného tréningu! Nepral som ho už mesiac, ale tebe špina určite vonia!" zboku do hlavy ju zasiahlo tričko kapitána slizolinského metlobalového družstva, ktorý si ho vyzliekol priamo pred ňou a následne svoj vypracovaný hrudník pretŕčal pred pískajúcimi dievčatami z nižšieho ročníka.

„Tento vankúš slúži mojej mačke ako záchod. Vyper ho!" smradľavý žlto-hnedý vankúš ju trafil do brucha.

Nira stála bez pohnutia, zahádzaná všakovakou špinavou bielizňou. Ale ani zďaleka nešlo len o veci Slizolinu. Skoro každý chcel získať pre svoju fakultu bod navyše. No Slizolinčania pri tom robili jednoznačne najväčší bordel.

Svoje veci jej doniesla i Jenny. S previnilým výrazom na tvári jej košík s bielizňou vysypala k nohám. „Ja nerada, Nira... ale vieš, ide o body," zamrmlala ospravedlňujúco a potom rýchlo zmizla.

Nira vedela, že Snape z nej nespúšťa oči, no ani raz k nemu nezdvihla pohľad. Stála ako kamenný stĺp, hľadela do zeme a v duchu profesorovi pripravovala dlhú a pomalú smrť.

Hodiny v diaľke odbili deväť. Profesor elixírov sa postavil a hurónsky smiech skupinky Slizolinčanov, ktorí okolo nej poskakovali, naraz utíchol.

„Počul som, že včera si to tu pekne roztočila."

Nira veľmi neochotne pootočila hlavou, aby videla na osobu, ktorá si vedľa nej prisadla.

Bolo skoré ráno. Noc strávila bez spánku v hradnej práčovni a rukami drhla bielizeň. Teraz konečne sedela. Všetko ju bolelo. Pomaly usrkávala kávu s mliekom a v doráňanej ruke zvierala kúsok chleba s marmeládou.

„Privstal si si len preto, aby si si do mňa mohol kopnúť?" zamračila sa naňho, dotyčný však vzápätí pokrútil svojou ryšavou hlavou.

„George dnes večer chrápal tak, že by to zobudilo aj jaskynného trolla," zazubilo sa na ňu Georgeove dvojča, no keď videl, že Nira sa stále tvári odmerane, prestal sa usmievať. Siahol do habitu a položil pred ňu neveľký flakónik s žltou hustou tekutinou.

„Čo je to?" spýtala sa Nira nezúčastnene.

„Esencia z murtlapa," vysvetlil Fred. „Na tie zodreté ruky," kývol hlavou k jej červeným popraskaným rukám.

„Koľko za to chceš?" precedila Nira pomedzi zuby, trasúcou rukou si hrnček s kávou priložila k perám.

Fred zvážnel. „Viem, že sme nezačali najlepšie. Doberal som si ťa, ale bolo to vždy len v dobrom. Vážne."

Nira naňho prvý raz skutočne pozrela. No o jeho slovách presvedčená nebola. „Takže za to nič nechceš?" spýtala sa pochybovačne.

„Ber to ako darček na udobrenie," usmial sa na ňu, zdalo sa, že úprimne.

Nira sa natiahla po flakóniku, odzátkovala ho a postupne si na ruky kvapla zopár kvapiek. Pálčivá bolesť takmer okamžite zmizla.

„Ďakujem," šepla potichu, keď opäť mohla ohýbať prsty.

Fred sa pousmial. „Za málo... Naozaj si prilepila na strop tých Malfoyových riťolezov?"

„Vidím, že informácie sa Rokfortom šíria rýchlejšie než diabolský oheň."

„Za to si mala dostať vyznamenanie, nie trest. Škoda, že som to nevidel."

„Snapeovi sa to vtipné nezdalo."

„To čo Snape urobil, je neodpustiteľné."

Nira mlčala.

„Nechceš sa mu pomstiť?" spýtal sa Fred po chvíli, keď od Niry nedostal žiadnu odpoveď.

„Ako?" premerala si ho podozrievavým pohľadom.

„Vravela si, že si nedávno kontrolovala jeho zásoby prísad do elixírov."

Spýtavo nadvihla obočie. „No a?"

„Nevieš náhodou, či tam Snape nemá aj pazúry z poloopa?"

„Poloopa? Myslíš to stvorenie, čo dokáže byť neviditeľné a vidí budúcnosť?"

„Áno, to," Fred sa zatváril nevinne.

Nira sa zamračila. „Prečo ťa to zaujíma?"

„Len si predstav... zmizačky. Dala by si si cukrík a zrazu by ťa nebolo," žiarivo sa na ňu usmial.

Nira sa neprestávala mračiť. „Čokoľvek z poloopa je vzácne."

„Veď práve. Na čiernom trhu by to stálo majland."

„Prečo chceš vyrábať sladkosti z niečoho, čo je tak drahé? Náklady, čo do toho vložíš, sa ti nikdy nevrátia."

„Mňa len zaujíma, či je vôbec možné niečo také vyrobiť. Tak má to Snape vo svojich zásobách?" uprene sa na ňu zahľadel.

„Pochybujem, že by si nevšimol, keby mu čo i len kúsok niečoho zmizol."

Fredove oči zažiarili. „Takže má."

„Má," potvrdila Nira.

„Nemyslíš, že je to dobrá pomsta?"

„Vzhľadom k tomu, že som nedávno kontrolovala jeho zásoby, určite ho nenapadne, kto mu asi tak niečo mohol ukradnúť."

„Nepozná to, keď použiješ kúzlo Gemino."

„Prečo by som to vlastne mala robiť? Čo keď sa Snapeovi nechcem pomstiť?"

„Pretože ty to nájdeš rýchlejšie než my a som si istý, že sa mu pomstiť chceš!"

„Ak by som sa mu mala mstiť, moja pomsta by bola oveľa bolestnejšia a ničivejšia."

„Tak týmto môžeš aspoň začať," nedal sa Fred odbiť. „No tak, Nira. Snapeovi to aspoň čiastočne vrátiš a nám tým pomôžeš. Budeme ti kryť chrbát."

Vstupnými dverami vošlo do siene zopár študentov z Bystrohlavu.

„Porozprávame sa o tom neskôr. Nechám si to prejsť hlavou," povedala Nira napokon.

„Dobre, tak ja ťa nechám. A neboj, všetko bude dobré."

„Hmm," Nira si odpila ďalší dúšok kávy.

Po raňajkách sa rozhodla, že si konečne pôjde pospať. Esenciu z murtlapa schovala do tašky a než sa Veľká sieň začala plniť, vytratila sa.

„Aha kto sem ide?" privítal ju posmešný dievčenský hlas, len čo vkročila do spoločenskej miestnosti.

„Kde mám svoje vyprané veci, humusáčka?" strčil do nej nejaký chalan. Odhadom tretiak, či štvrták.

„Toto si včera zabudla vyprať?" niekto po nej hodil nohavice.

„Kam ideš, humusáčka? Ešte by si mi mohla naleštiť topánky."

Nira prechádzala miestnosťou a cítila, ako sa v nej každým krokom dvíha niečo temné a zlovestné.

„Hej, chcem aby si mi vyprala tieto šaty!"

Do chrbta ju udrela ťažká látka. To bola posledná kvapka. To temné a zlovestné naraz explodovalo, ona sa v okamihu s prútikom v ruke otočila a šaty, čo ju zasiahli do chrbta sa v momente zniesli k zemi vo forme popola.

V klubovni nastalo hrobové ticho, všetci na ňu vypliešťali oči.

„Ešte niekto chce niečo oprať?" povedala potichu zlovestným hlasom, ktorý akoby jej vôbec nepatril.

Dievča, ktorého šaty sa premenili na kôpku popola nešťastne zavzlykalo. „To boli moje obľúbené šaty!"

Vo dverách od chlapčenských spální sa objavil Moren s jedným zo svojich priateľov.

Keď uvidel Niru s napriahnutým prútikom, zarazil sa.

Dievča so spálenými šatami zavzlykalo, rozbehlo sa ku chlapcovi vedľa Morena. „Aaron, Aaron! Tá humusáčka mi spálila šaty!"

„Čože?" chalan menom Aaron vytiahol prútik, no Moren ho chytil za ruku, pokrútil hlavou.

„Ty dovolíš, aby jej to prešlo?" Aaron sa naňho oboril. „Jasmíne zničila šaty a pozri sa, ako všetkých vydesila. Takí ako ona sa nemajú čo vôbec oháňať prútikom!"

„Ja myslím, že tej zábavy už bolo dosť," Moren mu neprestával držať ruku, uprene naňho hľadel.

Aaron sa mu vyšklbol. „Do trollej jamy s tebou, Victor!" zavrčal. Vzal Jasmínu za ruku a zmizol s ňou v chodbe do chlapčenských spální.

Moren svoj pohľad uprel na Niru, nič však nepovedal. Tá teraz prútikom mierila naňho, ale keďže sa nehýbal, ani nedal najavo, že by na ňu chcel útočiť, trochu sa narovnala. „Držte sa odo mňa ďalej!" zavrčala potichu. Pohľadom preletela všetkých prítomných, následne zmizla v chodbe do dievčenských spální.