Predstavovať si Severusa Snapea ako zamilovaného puberťáka bolo dosť desivé. Neustále zamračený, zlostný a hrôzu naháňajúci profesor rozhodne nepôsobil ako niekto, kto by bol schopný kohokoľvek milovať. I tak sa tým myšlienkam nemohla ubrániť. Preto sa nebolo čomu diviť, keď ďalší z jej elixírových pokusov skončil v odpade.

„To je už tretie H, Benettonová!" poznamenal profesor znudeným tónom, keď si jej známku zapisoval do notesa. „Keď som v lete schvaľoval vašu žiadosť o navštevovaní mojich hodín na MLOK, profesor Smith ma v liste ubezpečoval, že ste veľmi nadaná a vaše elixíry predčia moje očakávania," nepríjemne sa uškrnul. „Ale zatiaľ som získal dojem, že buď profesor Smith senilnie, alebo nie je takým odborníkom ako o sebe tvrdí. Inak by vás nemohol považovať za výnimočne nadanú pre elixíry!"

„Dnes nemám svoj deň," precedila Nira pomedzi zuby.

„V tom prípade som zatiaľ nebol svedkom žiadneho z vašich dní," poznamenal profesor sarkastickým tónom. „Ešte jedno H a môžete sa pridať ku svojim Weasleyovským priateľom."

Krucitroll! Pomyslela si. Ak to takto pôjde ďalej na aurorskú kariéru môže rovno zabudnúť. „Polepším sa," povedala potichu.

Snape sa jej zahľadel do očí, opäť sa nepríjemne uškrnul. „O tom pochybujem."

Bastard!

„Do konca týždňa spracujete tému: Posilovací roztok a jeho vedľajšie účinky, na dva zvitky pergamenu a radil by som vám, neodfláknuť to ako obyčajne. Hodina skončila."

„Ten Snape ju fakt neznáša, čo?" doľahol k nej tichý šepot blonďavého dievčaťa adresovaný Morenovi, keď všetci vychádzali z učebne.

Áno, neznáša ju! A ona jeho neznáša čím ďalej, tým viac! Čo by tak Snapík asi povedal, keby sa po chodbách objavili letáky s titulkom: Snape miluje Lily Potterovú?

Si hnusná a pomstychtivá! Napomenul ju jej vnútorný hlások.

Nira s ním pre tento raz musela súhlasiť. Ak Snapeova láska k Lily bola hlavným dôvodom jeho pomoci Rádu, Albus by sa jej zrejme nepoďakoval, keby toto vyniesla na svetlo sveta. No každopádne, nech ktokoľvek tvrdí, že láska robí ľudí lepšími, mal by sa zoznámiť s profesorom elixírov!

O deň neskôr, chvíľu po ôsmej večer, sa Nira vracala z knižnice, keď odrazu chodbou zaznel zúfalý výkrik. Chodba na prvom poschodí bola ľudoprázdna. Niru prepadol nepríjemný pocit. Siahla po svoj prútik a po krátkom zaváhaní sa vydala smerom, odkiaľ zvuk prišiel.

„Nechajte ma na pokoji!" začula zúfalý dievčenský hlas, len čo zahla za najbližší roh.

„Však mi ti nič nerobíme. Zatiaľ. Len kontrolujeme, či si si urobila domáce úlohy." Zvuk sypajúcich sa vecí sprevádzal smiech niekoľkých chlapčenských hlasov.

Flipendo!" vykríkol dievčenský hlas.

Protego!" ozval sa vzápätí chlapčenský. „To si prehnala!"

Nira vyšla spoza rohu a naraz ostala zarazene stáť. Pri stene sa krčilo mladé dievča v slizolinskom habite, zrejme prvý ročník a prútikom mierilo na zjavne starších štyroch chlapcov v habitoch s červeno-zlatým lemom, ktorí sa nad ňou týčili. V tvári malo zdesený výraz. Jeho taška bola hodená na zemi a veci rozsypané okolo. Z rozbitého kalamára na zem kvapkal atrament a malá čierna kaluž sa zväčšovala.

„Hej!" zvolala Nira len čo sa spamätala. „Nechajte ju na pokoji!"

Štyria chlapci sa okamžite otočili a traja z nich na ňu namierili prútiky. „Nepleť sa do toho!" zavrčal najstarší, zrejme piatak alebo šiestak.

„Nevedela som, že útočiť v presile na malé dievčatá je chrabré a odvážne. Robíte hanbu svojej fakulte!" odvrkla Nira jedovato s prútikom pripraveným.

„Zato vy Slizolinčania robíte česť tej svojej! Ty si tá muklorodená, čo ju pridelili do Slizolinu, že? Mala by si byť rada, že bojujeme proti takým, ako je ona!" kývol hlavou k dievčaťu, ktoré potichu vzlyklo.

„Je to malé dievča! Preberte sa! Štyria útočíte na malú prváčku, ktorá proti vám nemá šancu!"

„Nemá šancu? To by si sa divila! Skoro prekliala môjho brata!"

„Vysmieval sa mi!" vzlyklo dievča.

„Blbosť! Hovoril ti čistú pravdu!"

„Tak už dosť!" zasiahla Nira rázne. „Dajte si odchod!"

„Myslíš si, že nám môžeš rozkazovať?!" zasyčal ten hlavný chlapec, namieril prútikom a zvolal: „Impedimenta!" Záblesk svetla sa v okamihu rozprskol na ochrannom štíte, ktorý okolo seba Nira vyčarovala.

Aj ostatní traja chlapci sa zborovo nadýchli, no než by stihli vyslať zaklínadlo, podlaha pod ich nohami sa premenila na klzisko, vzápätí sa všetci štyria váľali na zemi. Ďalšie zaklínadlo ich nohami napred vynieslo do vzduchu.

„Hneď nás daj dolu!" vrieskal ten hlavný a ostatní traja sa tvárili vydesene. „Expelliamus!" zvolal a z jeho hlasu zaznievala panika.

Nira sa uhla, vzápätí toho najstaršieho odzbrojila kúzlom Petrifikus totalus. Prútik mu vypadol z ruky, len vydesený pohľad upieral jej smerom. Ostatní traja sa o ďalšie kúzla nepokúšali.

„Dám vás dolu, ak sľúbite, že nebudete šikanovať mladších študentov, jasné?!" Nira na nich prísne pozrela.

Všetci traja chlapci po chvíľke, keď si vymenili pohľady, prikývli. Ten štvrtý len bez pohybu vytriešťal oči.

Nira vzápätí mávla prútikom, všetci štyria pomaly klesli na zem. Ľadová škrupina na podlahe zmizla a štvrtý Chrabromilčan sa mohol opäť hýbať. Na nič nečakali. Ten štvrtý schmatol prútik a všetci štyria sa dali do behu opačným smerom. Za chvíľku ostali s dievčaťom samé.

Nira k nej podišla, kľakla si, začala zbierať jej rozsypané veci a dávala ich do tašky. „Si v poriadku?" opýtala sa opatrne.

Dievča potiahlo nosom, zotrelo si z tváre slzu, čo sa jej objavila na líci. Prikývlo.

Nira jej podala tašku, mávla prútikom a rozbitý kalamár sa okamžite zlepil. Kvapky atramentu naskákali dnu.

„Malcolm McMillan tvrdí, že si do Slizolinu prišla, aby si nás postupne uniesla a potom sa mohla vyhrážať našim rodičom," šeplo dievča nečakane a ustráchane si Niru obzeralo.

„Ako inak," zamračene si povzdychla. „To sa o mne hovorí medzi slizolinskými prvákmi?" podala jej kalamár.

Dievča si ho od nej po malom zaváhaní vzalo. „Malcolm je druhák," povedalo potichu.

„Aha."

„Ale môj brat mi povedal, že to nie je pravda, že si evidentne do Slizolinu nechcela a nie si tam šťastná."

Nira prekvapene nadvihla obočie. „Kto je tvoj brat?"

„Victor," šeplo.

„Victor?" zopakovala zarazene. „Victor Moren?"

Dievča pomaly prikývlo. „Stará mama so starým otcom nemajú radi humusákov, ale môj brat mi stále opakuje, že by som nemala ľudí posudzovať podľa pôvodu. McLaggen, to je ten, čo na mňa zaútočil, pochádza z čarodejníckej rodiny. A ty si mi pomohla, aj keď si nemusela. Ďakujem."

Nira na dievča chvíľu zírala v nemom úžase. „Ako sa voláš?"

„Charlotta," odvetilo dievča potichu.

„Charlotta?" zopakovala a podala jej ruku, aby jej pomohla na nohy.

Charlotta po malou zaváhaní jej ruku chytila, postavila sa. „Ďakujem," usmiala sa.

„Rado sa stalo," Nira jej úsmev opätovala. „A naozaj nechcem nikoho uniesť," poznamenala potichu.

„Verím ti," prikývla Charlotta, vyložila si tašku na plece, naposledy sa na ňu usmiala a odbehla preč.

Nira za ňou ešte chvíľu zamyslene hľadela. Zdalo sa, že šikana nebola len doménou Slizolinčanov a nech už Charlotta urobila čokoľvek, dalo sa to vyriešiť aj inak. To, čo jej však vŕtalo v hlave najväčšmi, bola poznámka o Morenovi. Že by sa jej naozaj zastával? Prečo by niečo také robil?